Porovnávať súčasnú emigračnú krízu s útekom židov z nacistického Nemecka možné je, ale nie je kóšer miešať ju do jedného nechutného a nejedlého ideologického šalátu.
Lžou je tvrdenie o bezvýznamnosti faktu, že zatiaľ imigranti predstavujú „len“ 0,11 percenta obyvateľstva únie. Lenže tento zlomok každý deň narastá. Imigranti sa medzi pôvodným alebo už generačne domácim obyvateľstvom poľahky stratia a rozplynú sa v anonymnom dave?
Pre Európu je aj tento expanzívne rastúci zlomok promile náhlym, prudkým šokom, na ktorý EÚ nie je pripravená a zjavne ho koncepčne nezvláda. Tobôž nie plamennými prejavmi od rečníckeho pultu, za ktorými zaostávajú skutky.
Väčšina spomínaných Čechov a Slovákov v ťažkých časoch už od čias I. svetovej vojny emigrovala do USA, západnej Európy, či Austrálie za prácou alebo z politických dôvodov. Prijímaní boli do prostredia, ktoré bolo pre nich zväčša blízke kultúrne aj nábožensky. Platilo to aj pre židov, ktorí emigrovali do Palestíny a Izraela.
Českí a slovenskí imigranti nemali problém s integráciou, sociálnou inklúziou a rešpektom tamojších zákonov v žiadnej z krajín, kam sa rozhodli odísť, samozrejme, ak tam prichádzali s dobrými a čestnými úmyslami.
Mali by sme byť ostražití voči imigrantom, údajne utekajúcim pred ohrozením svojho zdravia a života a vzápätí si kladúcim požiadavky a podmienky na mieste, ihneď po vstupe na európsku pôdu...
Porovnávať Čechov a Slovákov s dnešnými imigrantmi je urážlivá lož a vydieranie. Tí, vo svojich pohnutých časoch toto nikdy a nikde nerobili...
K ekonomickej a sociálnej integrácii: ešte pred pár týždňami boli na území vítaní aj ekonomickí migranti, o ktorých sa ešte stále so zotrvačnosti tvrdí, že budú prínosom pre ekonomiky Európy. Najsilnejšia európska ekonomika Nemecko to už vidí inak. Prepĺňané turbo dúchadlo európskej ekonomiky je na konci svojich kapacitných a výkonových možností. Nemecká kancelárka apeluje na ostatné štáty výzvami k solidarite a akceptácii kvót. Ak by sa imigrantská sila „použila“ pre ekonomiky iných štátov EÚ tak, že by si z kvót vybrali použiteľnú pracovnú silu podľa potreby, na stole by ostali deravé ľudské práva s ich sociálnymi vnútro-bezpečnostnými nástrahami a dôsledkami...
Vrátiť nazad ekonomických migrantov a z utečencov vyselektovať jedincov s vhodnou a potrebnou kvalifikáciou je ako povyberať si z torty len hrozienka. Kam dáme vlastných nezamestnateľných nezamestnaných? Pošleme ich do Sýrie alebo „zavesíme do skríň“?
Sociálna integrácia je previazaná s ekonomickou. Systém sociálneho zabezpečenia a služieb zamestnanosti bude poznačený zvýšenými nákladmi na rozpočtové potreby MPSVaR (sociálna práca, jazykové a odborné vzdelávanie).
Pred Bruselom a štátmi EÚ, čakajúcimi na deus ex machina z Bruselu, stoja nezodpovedané otázky: Ako chce Brusel vrátiť do krajín pôvodu ekonomických migrantov (ale vecne, konkrétne, prakticky)? Jednoduchým odvezením za hranicu EÚ? Individuálne alebo autobusmi? Ako a kde ich chce dostať na jednu hromadu? A kde ich do momentu vyhostenia internovať? Koľkí už boli vyhostení a koľkí vrátení do krajín pôvodu? Alebo, akými nástrojmi chce dosiahnuť, aby imigranti zotrvali v štátoch tak, ako určia kvóty o ich prerozdelení v schengenskom priestore?
Ako chce EÚ integrovať cudzincov z iného kultúrneho prostredia, jednoznačne najmä moslimov, ak ihneď po prekročení hraníc EÚ vykrikujú: „Allahu Akbar!“? Ako integrovať tých, ktorí sa integrovať nebudú chcieť, ani integráciu potrebovať, lebo oni sa budú chcieť „integrovať“ po svojom? Čo zakladá ďalší generačný problém: postačí im život v getách na sociálnych dávkach a kšeftoch? Ako chceme integrovať arabských a afrických cudzincov, keď nevieme svojich Rómov?
Čaká nás ich nenávisť a rasizmus k majoritnej spoločnosti, ktorá ich odmietla, lebo ich nevedela zamestnať? Respektíve, lebo oni sami reálny záujem o prácu, integráciu a sociálnu inklúziu nemali...
Nemyslím si, že džihádisti sa vmiešavajú do davov utečencov. Iba nesúhlasím s chlácholivými ubezpečeniami oslovených a platených odborníkov na arabský svet... Ide o deštrukciu a likvidáciu pôvodnej Európy nástrojmi organizovaného chaosu, v príprave na jej totálnu zmenu: od Rímskych dohôd k Európskemu spoločenstvu a Maastrichtským dohodám (ktorým Slovensko a Česko v čase vlastných problémov v rokoch 1991 - 1992 nevenovalo dostatočnú pozornosť, tak ako neskôr v roku 2009 ani Lisabonskej zmluve) k jednotnému, unifikovanému mega štátu.
Európske elity sú poslušnými živými nástrojmi a vykonávateľmi vôle strojcov Nového svetového poriadku. "EÚ nie je v dobrom stave. Máme nedostatok Európy, máme nedostatok únie. To sa musí zmeniť," vyhlásil Juncker. Integrácia á la „Viac Európy!“ rovná sa jej unifikácia. Heslo „Jedna Európa!“ by sme si mohli preložiť aj ako: „Žiadny národ, žiadna identita, žiadna suverenita.“
Článok som kompletne prevzal zo stránky časopisu Zem a vek. Neupravil som nič, nakoľko sa s ním plne stotožňujem. Adresa článku v pôvodnom zverejnení: http://www.zemavek.sk/articles/view/junckerove-polopravdy-a-lzi
