Systém udržania moci v zabraných územiach, bol založený na relatívne zložitom systéme.
Rímske okupačné vojská, navonok pôsobili iba ako strážcovia poriadku. V skutočnosti však dávali pozor, aby sa voči nim, nezrodila žiadna rebélia. Vzhľadom na to že na okupovanom území nechávali platiť aj pôvodné zákony. Jediná podmienka bola platiť Rímu dane a nerebelovať.
Aj dnes je to tak. Slovenská republika pôsobí navonok ako samostatný štát. Je to skutočne tak?
Náš vstup do EÚ spôsobil takmer absolútnu podriadenosť Bruselu, kde sú momentálne najsilnejšími osobnosťami kancelárka Nemecka, Merkelová a prezident Francúzska Hollande. Čo sme vlastne získali? To, že nám môžu vládnuť iní. :)
V dnešnom svete vidím s týmto minulým, veľkú paralelu.
Veľká silná armáda nejakého štátu, dohliada na to, aby občania iných štátov boli uvedomelí, bohabojní (pardón – vládobojní) a aby nemali veľa otázok. Ak by ich aj mali, všetky sú interpetované ako rebélia a tú treba potlačiť.
Lenže ani v minulosti neboli a ani teraz niesu, ľudia hlúpi.
Ešte môj dedo, ktorý zomrel v roku 1980 hovoril. „Spolky, čertove volky!“
Už pred druhou svetovou vojnou, mala československá republika, svojich spojencov na západe. To potvrdzovala zmluva z Versailles.
Obsahom mierovej zmluvy z Versailles, po skončení 1. svetovej vojny, boli aj záruky víťazných mocností - Francúzska a Veľkej Británie novovzniknutému štátu - Československej republike, poskytnúť vojenskú pomoc v prípade jej napadnutia. Francúzsko sa písomne zaviazalo brániť ČSR a Veľká Británia a Sovietske Rusko sa zaviazali prísť v tom prípade Francúzsku na pomoc. Približne o dvadsať rokov neskôr má francúzska armáda o 50% viac bojových divízií ako Hitlerova armáda. V druhej polovici tridsiatych rokov má v československom pohraničí nemecké obyvateľstvo početnú prevahu. Preto si podľa „vodcu“ Adolfa Hitlera tri milióny Nemcov zaslúžia právo na sebaurčenie, najlepšie samostatný štát. Sudetskí Nemci sa chceli odtrhnúť od siedmich miliónov obyvateľov Československa. Napriek tomu, že v československej demokracii mali Sudetskí Nemci všetky práva občanov ČSR a podiel na jej ekonomickej prosperite. Západoeurópske noviny vtedy nariekali nad krátkozrakosťou československej vlády, nad jej neúctou k mieru, ako aj nad nespravodlivosťou, že odmieta dať možnosť Sudetským Nemcom pripojiť sa k Tretej Ríši. Britský veľvyslanec dokonca žiadal československú vládu, aby dala záruky, že nenapadne žiadneho zo svojich susedov. V prípade nevyprovokovanej agresie voči ČSR, zaistí Francúzsko a Veľká Británia nedotknuteľnosť československých hraníc. „Ak Čechoslováci nezachránia mier v Európe, budú musieť bojovať proti Hitlerovi sami. Teraz to záleží iba na Československu,“ vyhlásil vtedy ministerský predseda Veľkej Británie - Neville Chamberlain. V septembri 1938 v Mníchove dohodli Západní spojenci s Hitlerom kompromis. Československý prezident, Eduard Beneš, to označil za zradu. Československo muselo v súlade s Mníchovským diktátom odstúpiť svoje pohraničie Nemecku. To, že ČSR prijalo podmienky Mníchova, Hitlerovi vôbec neprekážalo v tom, aby na jar 1939 obsadil zvyšok republiky a 15. marca vpochodovala nemecká armáda do Prahy. Francúzsko a Veľká Británia neurobili vôbec nič. Ich „záruky“ bezpečnosti pre ČSR sa stali iba bezcenným zdrapom papiera.
Tento odstavec som prebral z http://www.milost.sk/logos/clanok/mnichov-1938-a-jeho-dve-sucasne-podoby.
A teraz nás znova západné mocnosti odsudzujú za náš postoj. Opäť najviac vykrikuje francúzsky prezident a ide moralizovať. Za náš postoj k utečencom. Keď eskortovali Francúzi našich Rómov z Francúzka kde bola ich solidarita? A aké máme záruky, že nám v prípade konflinktu aj napriek tomu že sme v NATO príde niekto na pomoc? Veď aj vrámci NATO existujú dve krajiny, ktoré majú spor a NATO ich musí držať od seba. Je to smiešne. To nieje len o tom, že sa nám tu demonštratívne preváža cudzia armáda na bojových vozidlách, ktorú navyše musia chrániť naši policajti.
V roku 2015 sa opäť dejiny začínajú opakovať. Vlastne ani nie v tomto roku ale už oveľa skôr. Už vtedy keď sme vstúpili do EÚ a NATO.
NATO vzniklo ako obranný pakt proti povojnovému Rusku ktorého sily sa zľakli takmer všetci spojenci. Reakciou na to ( :) ) bol vznik Varšavskej zmluvy. Paradoxne po skončení studenej vojny, NATO stále existuje a jeho hlavným nepriateľom je opäť Rusko.
Ako je to možné?
Odpoveď na túto otázku nechám na fantázii každého čitateľa.
