Písmo:
A-
|
A+
Toľko krásnych slov
mysľou sa premelie,
v okamihu bez zvukov,
v okamihu po milovaní,
keď vzduch omladí sa
po dychu letného dažďa,
v melódii svitania noci,
tak jasnej-
omamnej,
ktorá tajomstvá chráni
všetky, ktoré naoko kryjeme
sú naše,
každé zvlášť...
Ešte nevieš, že som ako mäta,
tak rozrastiem sa v tvojich citoch.
Ešte nevieš, koľko krás
tečie mi z očí
venujem ich Tebe
všetky
a naslepo.
