Bájnu prefíkanú šelmu, beštiu, čo vykráda kurníky a prenáša vírusy. Milovanú pre farbu, ryšavku vábivú. Zvádzačku, čo plíži sa k obetiam, plazí sa ako had a útočí.
Chytré a lstivé víťazstvá tešia ma, oklamem aj teba, láska moja. Pasce ti budem klásť pod nohy, raz sa chytíš, chytím ťa a odvediem. Mám ťa v hrsti. Ja, ktorá dávno hlavnú rolu zastávam v bájach slávnych. Utopila som aj leva, ževraj kráľa. Lev, ten hlúpejší silák... ja som krajší pes. On je hlúpa mačka. Bohovia kradnú moju podobizeň. Podlo ich potopím tiež.
Dve líšky, zopárkrát sme boli, aj spolu. Videli nás prebiehať cez cestu a šantiť na lúke, lízať si srsť a válať sa v snehu... dlhé obdobie, aj krátke, nestačíš mi. Krátky život mám, ak mi ujdeš, nájdeš ma mŕtvu. Čas milosrdný nebude, ani ja som nikdy nebola...
A ak nie mŕtva tak zalezená v nore sama samučká, oči zmáčané horkými slzami zamočia môj vzácny kožuch... Nepredám ho, ale ľudia si ma aj tak ulovia. Raz mi ukradnú slobodu aj život... Ale vyškriabem im oči, aj tebe, a dohryziem vás. Nespomeniem si na pekné časy, ani na teba. Nemilosrdná, ranená, vnútri som iná... verte mi. Dnes sa definitívne mením na líšku...
