Charles Bukowsky (1920-1994), americký básnik a spisovateľ. Pre mnohých majster pera, pre iných starý, frfľajúci, perverzný ožran. Nebudem tu teraz opisovať jeho život a dielo. To si každý môže prečítať na nete alebo skoro v každej jeho knihe. Chcem sa podeliť o svoje osobné dojmy z potuliek s Henry Chinaskym. To bolo meno, za ktorým sa Bukowsky vo svojich poviedkach s nádychom autobiografie skrýval.
Je zaujímavé, že Charlie (rozumej spisovateľ, nie vietnamský partizán) si ku mne našiel cestu v najvhodnejšom období môjho života. V dosť zlom období. Vtedy sa mi zdalo všetko šedé, alebo skôr bezfarebné a zbytočné. Bukowsky mi ukázal, že tak to proste chodí. Možno bude aj horšie. Tak nech si zvykám. Celkom to pomohlo. Ako prvé sa mi do ruky dostali jeho Ženy. Nijaké ohromujúce ponaučenie tam nehľadajte. Možno okrem toho, že ženy sú nevyspytateľné. Nájdete tam ale dosť veľa zábavy nad noir disco príbehmi o skoro neúspešnom spisovateľovi Hankovi Chinaskym a jeho ženách. V celej ich surovej kráse i ošklivosti s nimi pije, miluje sa, schádza sa a rozchádza. Nepotrebuje ich viac ako Jacka Danielsa a svoj písací stroj no i tak si ho stále nájdu. Možno je to niekedy tak aj v skutočnosti u mnohých z nás.
Po tejto jeho premiére u mňa, začalo som Charlieho knihy vyhľadávať. Šunkový nárez odporúčam prečítať ako prvý. Rozpisuje tam svoje „ružové“ detstvo a začiatky v škole. Jemnejšie, zaujímavé. Ale hlavne som si dokázal lepšie urobiť obraz o jeho nazeraní na svet po tom všetkom, čo zažil. Vrátane dlhodobej elektroliečbe akné!
Ďalšia zbierka poviedok Erekcia, Ejakulácia, Exhibícia nie je učebnicou urológie alebo sexuológie. Je to množstvo krátkych príbehov. Niektoré surrealistické, iné temné a vtipné. Na ukážku pár titulov: Kunda a Kant a šťastný domov, Blbí Kristovia, Pivo a básnici a kecy, Dážď ženských, Poznámky k prípadnej samovražde, Poznámky o more, Veľká konopná hra... Jednoducho také bukowské. Čítal som pár ďalších kníh, dokonca aj zbierky básní. Ale to by bolo na dlhšie. Jednoznačne odporúčam všetkým, ktorý chcú zistiť, že vždy môže byť aj horšie. Tak si tie problémy tak neberme k telu.
Niektorí moji známi ho odsúdili po prečítaní prvých pár riadkov. Iní hneď po prečítaní titulky knihy. Odvolávali sa na to, že vulgárnosťou ešte nik neprispel do zlatého fondu svetovej literatúry. Vivat predsudky. Je pravda, že Bukowsky si servítku pred ústa nekladie. On ešte na všetkých pľuje. Ale keď odhrniete ten špinavý závoj nadávok, osláv alkoholu a sexistyckých narážok, za ktoré sa skrýva, objavíte životom bičovaného, skúseného a smutnosmiešneho umelca. Mne sa to hádam podarilo.
