Najprv by som chcel napísať, čo si predstavujem pod pojmom "divák". Divák je podľa mňa osoba, ktorá si svojimi vnemami uvedomuje minimálne obrazovú časť vysielania na televíznej obrazovke. A to uvedomene ale aj neuvedomene. Uvedená krátka chvíľa je relatívny pojem. Je televízny divák ten, kto upriami svoju pozornosť na obrazovku aspoň na 5 sekúnd alebo aspoň na 5 minút...? Je televíznym divákom aj ten, kto vníma televízne vysielanie iba podvedome? Pretože podvedomie samo o sebe je dôležitým prvkom v problematike masmediálnej komunikácie. Ale to už je na inú tému.Kolega odborník o tom možno napíše:-).
Ďalší pojem je „televízny“. Tento pojem je jednoduché popísať. Je to všetko týkajúce sa televízie ako jednej časti masovej komunikácie. A to od televízneho slangu, marketingu, správ až po televízne ocenenia (Vivat Tom a spol...):-).
A nakoniec pojem „ideálny“. Týmto prívlastkom označujeme niečo, čo je svojimi vlastnosťami správne, vhodné, najlepšie, ľahké... Slovo ideálny je ťažko jednoznačne charakterizovať. Poďme teraz k téme tejto úvahy – ako si predstavujem ideálneho televízneho diváka.
Opäť musím začať s rozdeľovaním. Podľa mňa tento pojem môžeme rozdeliť na dva rozličné časti, a to vzhľadom k televíziám a vzhľadom k samotnému divákovi a jeho zdraviu a spokojnosti.
Začnem najprv s prvým typom – ideálnym televíznym divákom z pohľadu televíznych staníc. U komerčných televízií je prvoradá sledovanosť a z toho vyplývajúci finančný zisk. Preto ak by nejaká stanica mohla vytvoriť svojho ideálneho diváka, bol by asi takýto: Bol by finančne zabezpečený, aby mohol platiť všetky poplatky spojené s možnosťou sledovať televíziu. A to poplatky za elektrinu a za samotný príjem signálu. Potom by mal byť samozrejme majiteľom televízneho prijímača. To sú základné požiadavky. Tento superdivák by mal naladenú práve ich stanicu a tú by už nikdy nevypol, ba ani neprepol na iný kanál. Na rase nezáleží. Nebol by žiadneho vyznania, aby ho jeho viera nepodnecovala k niečomu tak nepodstatnému ako je zúčastňovania sa rôznych pobožností. A to by musel opustiť miestnosť s televízorom. Ale v poslednej dobe by nemusel ani to. Veď sa sväté omše vysielajú aj v televízii. A aby mu jeho viera nezakazovala pozerať určité druhy programov. Veková hranica superdiváka by bola od 18 do cca 55 rokov. Teda bol by dospelý, plný síl, aby dokázal sledovať programy staníc, ktoré vysielajú 24 hodín denne. A aby nebežal uplakaný za mamou alebo nedostal infarkt ak na neho z obrazovky vyskočí počítačom nádherne upravený vesmírny netvor. Jeho inteligencia a záujmy nie sú podstatné. Malo by ho zaujímať všetko. Hlavne kto sa v ďalšej časti 1420 dielneho seriálu zaľúbi do dcéry komorníkovho bratranca z tretieho kolena, kto a ako zachráni cestujúcich na zabombardovanej lodi bez „bŕzd“, ako sa pripravuje skvelá nátierka z džemu, ananásu a sardiniek, v ktorej zoo sa narodil malý slon, ktorý politik sa zúčastní besedy, aké nové erotické hry nám poradí jedna blondínka. Mal by však byť iniciatívny v podporovaní svojej stanice. Mal by jej posielať pochvalné listy pre generálneho riaditeľa, mal by sa zapájať do rôznych ankiet sledovanosti. A mal by svoju stanicu odporúčať svojím blízkym. Ak by nejakých mal. Ale možno pomocou televíznej zoznamky by našiel svoju vyvolenú. A s jej pomocou by stvoril malých superdivákov, ktorých by od mala učil správnemu supersledovaniu rodinnej obľúbenej stanice.
Z hľadiska rozumu by mal byť ideálny divák svojprávny a dostatočne inteligentný jedinec, ktorý si uvedomuje, že on vlastní televízny prijímač a nie opačne. Tento divák, nazvem ho unidivák, by vedel, že televízia slúži na spestrenie života, nie na jeho zaplnenie. Sledoval by len určité kvalitné a pre neho zaujímavé programy. Venoval by televízii len časť zo svojho času. Vyberal by si zo všetkých dostupných staníc podľa vlastnej nálady.
Tak aký druh diváka si ty?
P.S.: Všimli ste si, že som ani raz nepoužil slovo reality show?:-)
