Vošla som do starej socialistickej budovy s radom dlhým ako had ťahajúcim sa celou halou. Nado mnou hučali staré lampy a človeka omámil ťažký vzduch. Práve sa rozkrikovala jedna z pani poštárok, že ony nemajú čas sa zapodievať tým, že balík nedošiel a nech si dotyčný vypíše sťažnosť o ktorej sme všetci vedeli , že sa nikdy nevyrieši. A o to ide ...
Dnešná staromódnosť Slovenských pôšt je na porazenie. Prišiel mi lístoček, že ma čaká môj balík na pošte a tak som tam išla. Lenže to som nemohla vedieť, že musím prísť o deň, lebo oni ho síce majú na sklade, ale ešte nevedia kde a balíky za dnes nie sú roztriedené.
Rada, ktorá tam bola síce zložená asi z päť až šesť ľudí, no vybavenie každého s balíkom trvalo asi tak zo 5 minút. Do toho stačí jeden telefonát alebo niečo podobné a ani sa nenazdáte, že tam stojíte tak zo dvadsať minút.
A to ste na tom ešte dobre. Ak vám nepríde balík alebo je otvorený či poškodený dá sa síce poistiť, ale škoda je škoda a človeka zamrzí pričom v obchode sa to nestane. Jediné, čo sa dá v prípade straty balíka je písanie reklamácie.
Podľa mňa sú pošty už prežitkom, teda okrem zasielania balíkov, ale inak sa listy už nepíšu, ale emailujú a telegraf už nevieme, ani ako vyzerá. Pohľadnice sa dnes taktiež posielajú len ojedinele. Čo však keď už odíde táto generácia a potom budú pošty fungovať len na balíky. Istotne nevykryjú zisk z posielania listov a pohľadníc.
Síce sme mohli v poslednej dobe zaznamenať pokus o prerobenie pôšt na banky, ale jedná sa len o chabý pokus a reklamu na bábky. Vidíme ich v televízii pomerne často, čo svedčí o neúspechu a snahe prilákať ľudí.
A čo ak príde nový vynález a naše pošty už budú celkom nepotrebné? Človek nikdy nevie ...
