Je to predsa tak jednoduché. Keď chceme vedieť koľko vody bude zajtra v Prahe, môžme sa spoľahnúť na nejaký model počasia, ktorý nám podľa toho ako je dnes, povie ako by to mohlo byť zajtra. Modely nie sú všemocné a preto je tiež dôležité pozorovať rieky ktoré napájajú Vltavu, pretože to čo do nich napadne dnes, neskôr dopláva do Prahy. Je nutné systematicky sledovať meteorologickú situáciu hore po toku. No a to robí Hydronet.
Z ľudí, ktorí Hydronet založili poznám osobne len docenta Miloša Zahradníka, matematika z MFF UK. Miloš je skutočný nadšenec a jeho vytrvalosť je obdivuhodná. Jeho ideový návrh projektu si môžte prečítať tu. Miloš, venuje so svojimi kamarátmi neskutočné úsilie, aby merali na niekoľkých amatérskych staniciach meteorologické informácie. Tieto informácie na rozdiel od iných inštitúcií šíria nepokryte zadarmo, komukoľvek kto na ich stránky zavíta. Stránky sú jednoduché, ale funkčné. Tieto stanice sú vybavené kamerami, takže človek môže informácie z grafov skombinovať s aktuálnym obrázkom. Ja osobne patrím skôr k tým analfabetom, obvykle s otvorenými ústami sledujem v kronike staníc HYDRONETU pravidelné Milošove komentáre k údajom zo staníc alebo tiež jeho polemiky s doktorom L. Metelkou z ČHMU. Tiež patrím k tým, ktorí sa nechajú uchvátiť pohľadom na premenlivé mraky alebo na zasnežené pláne, či na inverziu. Stanice sú prevažne v Krkonošiach a Jizerských horách.
Celá prevádzka staníc stojí nepochybne veľké peniaze a ich hlavná časť je odvážne nesená autormi projektu a dúfam, že aj s príspevkov iných nadšencov. Čomu sa trochu čudujem je to, že sa povedzme školy, krúžky fyziky nezapoja do tohto projektu, keďže je to krásny spôsob ako demonštrovať zákony prírody obrazne. Ja sám si aspoň meriam teplotu tu doma za oknom, pretože pohľad na teplomer mi napovie ako sa mám obliecť.
Ľudia majú tendenciu zaujímať sa skôr o globálne veci, polemizovať, či sa globálne otepľuje alebo nie, sledovať koľko toho poničí Katrina alebo tsunami. To čo sa deje za humnami a viac ovplyvňuje ich život ich až tak netrápi. Výnimkou sú extrémy, keď niekde klesne teplota pod mínus 30 alebo napadne 3 metre snehu. Projekty typu Hydronet skutočne môžu zvyšovať našu gramotnosť o počasí, aj keď nesejeme a nežneme. Hydroneťákom, ktorí majú môj obdiv želám mnoho zdaru a „slnko v duši“.
