Profesora Glaubera z Harvard Univerzity som naposledy videl na konferencii v Budapešti v auguste tohto roku. Starší pán otváral úvodnou prednáškou koferenciu Quark matter 2005 (o fyzike ťažkých ionov). Naša komunita pozná profesora Glaubera, pre jeho model jadrových zrážok, používame ho vždy, keď chceme zistiť, aká časť protónov a neutrónov spolu počas zrážky interagovala a aká časť len prefrčala okolo. Avšak to nie je jediná vec, ktorá ho zapísala do učebníc. Ďalším príkladom je Glauberov stav v kvantovej mechanike popisujúci koherentný stav. Práve za príspevok do teórie koherencie mu bola udelená polovica Nobelovej ceny pre tento rok. Ďalšia polovica Nobelovej ceny bola rozdelená. Jednu časť získal John L. Hall z Coloradskej Univerzity. Druhú časť získal Theodor W.Hänschel z Inštitútu Maxa Plancka pre kvantovú optiku v Garchingu a z Univerzity Ludwiga Maximiliana v Mníchove. Získali to za vysoko presné meraniach v atomovej fyzike a optike s pomocou laserov s veľmi presnou vlnovou dĺžkou. Vyvinuli metódu optického hrebeňa umožňujúcu merať optickú frekvenciu, čiže vlnovú dĺžku, s relatívnou presnosťou 1:1016. Kto chce vedieť viac detailov nech sa pozrie na stránku Nobelovskej nadácie, kde sa môže preklikať na dokument s podrobnosťami o ich práci. (http://nobelprize.org/physics/laureates/2005/phyadv05.pdf)
No a nedá mi nedodať, že opäť sa presadili vedci z USA, krajiny ktorá pestuje túto časť kultúry na špičkovej úrovni. Zjavne tu majú kultúrnu spoločnosť.
