Keď som spomínaný rebríček prvý krát videl zostavený pre rok 2004 pred rokom, tak som očakával, že Komenského Univerzita v Bratislave a Karlova Univerzita v Prahe budú v prvej stovke. Tam som ich začal aj hľadať. Keď som ich tam nenašiel ani na tretíkrát, tak som neveriacky hľadal v druhej stovke, potom v tretej stovke. Až na mieste 302-403 som našiel moju Alma Mater - Karlovu Univerzitu. V spoločnosti nejakých neznámych amerických univerzít, brazílskych univerzít, ale aj niekoľkých nemeckých univerzít, o ktorých som mal lepšie mienenie. No subjektívny pocit ma úplne sklamal. Ale keďže som zatial nenarazil na Komenského Univerzitu, tak som sa pustil do poslednej stovky. Hoci som tam našiel niekoľko ďalších maďarských a poľských univerzít, našeho zástupcu som tam nenašiel. Tak som to šiel smutne zapiť, alebo niečo podobné. Samozrejme, zapitie tragédiu uľahčí, ale nerieši.
Tento rok som začal študovať tabuľku rovno od zadu. Hádam som sa pozeral dobre, ale slovenskú univerzitu som tam nenašiel hoci sú tam celkovo napríklad 4 brazílske, 3 poľské, 2 maďarské alebo dokonca 2 turecké univerzity. K môjmu úžasu Karlova Univerzita postúpila na 203-300 miesto.
Celkovo rebríčku dominujú Američania. Úroveň ich univerzít je fantastická. Sú to nesmierne kultúrni ľudia. V prvej dvadsiatke majú 17 univerzít. Harvardova Univerzita je s veľkým odstupom číslo jedna. Potom nasledujú Angličania, Japonci a Nemci v tesnom závese Kaňaďania, Francúzi a Švédi. Hoci Moskovská Štátna Univerzita je na peknom 67 mieste, dá konštatovať, že presvedčenie o vysokej úrovni vysokoškolského vzdelania v bývalom východnom bloku je zbožné prianie. Čo sa týka Slovenska platí to dvojnásobne. Zobudme sa, naše vysoké školy nie su svetové. Dokonca aj oproti našim susedom sme na tom horšie. Aspoň na základe tohto porovnania. Taká je realita.
Kritéria na ktorých základe bol rebríček zostavený sa týkajú hlavne osobností, ktoré na škole pôsobia (počet nositeľov Nobelovej ceny, či iných cien) a osobností, ktoré na škole študovali. Ďalšie kritérium je počet publikácií a počet ich citácii. No a na záver sa ešte zohľadní veľkosť univerzity. Zjavne to nie sú naše silné stránky.
Koncom minulého roku, zverejnila Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) samostatné hodnotenie slovenských vysokých škôl. Vyhodnotenie je rozdelené podľa odborov. Musím sa priznať, že opäť to bolo zaujímavé čítanie. Takže aspoň vieme, kto sú najväčšie šťuky v našom malom rybníku. Myslím si, že pre tých ktorí sa môžu rozhodovať kam ísť, to môže byť užitočná pomôcka. Aj keď kvalita školy je len jedno z kritérii. Ďalšie sú zaiste náklady, požiadavky, či vzdialenosť. Kritéria kvality v tomto rebríčku boli veľmi detailne prepracované. Netýkali sa len samotného výskumu (publikácie), ale aj iných meradiel kvality, ako počet študentov na profesora, či počet miest na internáte.
Pre mňa najzaujímavejšie boli infomácie o vedeckej produktivite v prírodných vedách. Čo sa týka počtu publikácii na tvorivého pracovníka, najlepšie dopadla Prírodovedecká fakulta UPJŠ s 5.8. Povôdne som onemel úžasom, ale potom som si uvedomil, že je to za posledných 9 rokov. Ale aj tak, môj favorit, FMFI UK/>/> bol až druhý. Ďalším dôležitým ukazateľom, je či niekto tieto práce neskôr citoval. Tam bola najlepšia práve FMFI UK/>/> s priemerom 8.3 na prácu. To mi príde celkom dobré. Pre porovnanie víťaz v počte publikácií Pri. UPJŠ dosiahla citačný priemer len 3.77. Veľký rozdiel. Keď sa toto číslo spriemeruje na celú Univerzitu, tak najlepšie dopadla UK/>/> s 5.2. Pre porovnanie priemer citácii na prácu na Harvarde je 20.3.
Zahrnutie ostatných kritérii ukázalo, že hoci FMFI UK/>/> je najlepšia prírodovedecká fakulta, Prírodovedecké fakulty na UK/>/> a UPJŠ sú na tom veľmi obdobne. Avšak ostatných šesť podobných fakult na Slovensku sa prepadlo hlboko pod ne. Najhoršie dopadla Fakulta Prírodných vied na Univerzite Cyrila a Metoda, s ani nie s 1/3 bodov oproti najlepšej.
Záver správy je skoro až poetický: “… na Slovensku nemáme kompaktný priestor kvalitného vysokoškolského vzdelávania, ale len tzv. ostrovy pozitívnej deviácie.” Tak neviem, čo s tým budeme robiť. Dúfam, že tí ktorí uspeli, dosiahnu väčšej podpory a tí druhí, nech sa zlepšia alebo platia sa sami.
Na záver by to chcelo nejaké povzbudenie. Život ide ďaľej. Každý deň nám dáva šancu robiť veci lepšie. Hoci ohradené svedomie, či válovok je pre mnohých dôležitejšie ako lepšie vzdelanie, jediná cesta k lepšiemu životu v našich končinách vedie cez vzdelanie. Aj keď niekto študuje práve na jednéj z tých menej úspešných, tak nech hľadá cesty von, alebo nech si čas a úsilie urobí užitočným. Tlačte na vedenia fakúlt, miest a politikov, aby niečo robili. Pýtajte sa kompetentných, čo chcú robiť pre zlepšenie. Idú vôľby, tak nech sa vyznajú. Vlastne najlepšie bude, keď s tým, čo robiť prídete sami a ostatných presvedčíte.
Hm, alebo to choďte aspoň zapiť.
