Napísané bolo už mnoho o tom, ako zo Slovenska odtekajú mozgy. Je to trend, ktorý je podľa mňa stále aktuálny. Napriek biednej úrovni našich univerzít sa tu a tam podarí preraziť niekomu v zahraničí. Môžem hovoriť len za svoju špecializáciu: fyziku ťažkých iónov. Z krajín podobnej krvnej skupiny sa darí presadiť jednotlivcom z Poľska, Čiech ba i Maďarska. Dokonca v poslednej dobe i tým, ktorí robia výskum primárne doma. Hlavne Poliakom sa darí výborne. Možno v iných odvetviach to bude iné, ale v tejto časti jadrovej fyziky, akoby sa Slováci neboli. Avšak nemyslím si, že by sme mali robiť všetko na svete, ale predsa len celá RHIC fyzika je príliš dôležitá oblasť výskumu, aby sme tam chýbali. Kritérium, ktoré posudzujem, je schopnosť presadiť sa do takej miery, aby boli výsledky prezentované ľuďmi od nás na medzinárodnej scéne.
Existujú ale svetlé výnimky. Jednou z nich je Boris Tomášik. O Borisovi som počul dávno predtým, ako som mal tú česť ho osobne spoznať a ani som netušil, že je pôvodom zo Slovenska. Počul som o ňom skrz jeho prácu s hviezdami „našej scény“. Úzko spolupracoval s Uli Henzom, či Ursom Wiedemanom. Je autorom mnohých publikácii. Toto množstvo je v tomto prípade ale skutočne číslom publikácií, ktoré napísal alebo do nich podstatne prispel. Pripomínam to preto, pretože často ľudia k svojim menám prikladajú zoznam publikácii, do ktorých prispeli približne nula. To platí hlavne pre účastníkov veľkých kolaborácii, kde by som čakal, že človek priamo prispeje aspoň do 10 percent svojho publikačného listu.
Publikačnú činnosť Borisa Tomášika človek môže ľahko oceniť, keď do preprintového servera časticovej fyziky zada „find a tomasik“. Vráti sa 38 publikácii. Tiež môžme priamo nahliadnuť do publikačného listu na Borisovej stránke. Z nich sú niektoré veľmi často citované. Najcitovanejšiu prácu (71krát), napísal spolu s Ursom Wiedemanom a Uli Heinzom, v ktorej určili na základe modelu a dát z SPS, spoločnú teplotu a priečnu rýchlosť častíc hustej jadrovej hmota po zrážke urýchlených jadier olova. Aj v ďalších prácach sa zoberá hlavne teoretickým popisom vyprodukovanej hustej a horúcej jadrovej hmoty, či už na SPS alebo na RHICu. V poslednom roku pracoval s Eugeniom Kolomeitsevom na modelu tvorenia podivných častíc na SPS.
Boris Tomášik robil doktorát v Regensburgu u Uliho Heinza a potom robil „postdoka“ na Univerzity of Virginia, neskôr pracoval v prestížnom oddelení teoretickej fyziky v CERNe ako fellow a napokon ako Marie Curie fellow v Ústave Nielsa Bohra v Kodani. Nemám dôvod pochybovať, že sa Borisovi podarí v Banskej Bystrici okolo seba vybudovať silnú skupinu, ktorá bude robiť podobne výborný výskum, ako robil doteraz.
Byť teraz študentom, ktorý chce robiť fyziku na svetovej úrovni, tak by som si ako svojho školiteľa zvolil práve Borisa, pretože podľa mňa na Slovensku takýchto dobrých fyzikov mnoho nemáme. Teším sa na chvíľu, keď nabudúce uvidím na svetovej scéne prezentované výsledky „made in Banská Bystrica“.
