V našich končinách nie je veľa časopisov, kde si človek môže slovensky, či česky prečítať niečo o vede. VTM-Science určite patrí medzi jeden z nich a to už nejakú dobu. Na rozdiel od čitateľov bulváru, v rôznych formách povaľujúceho sa na regálov stánkov, čitateľ, ktorý sa zaujíma o vedu, uprednostnuje obvykle presnosť a dôveryhodnosť, pred senzáciou, či bludom. Som si istý, že toho si je aj redakcia VTM-Science vedomá. Prekvapuje ma preto, že do septembrového čísla zaradili článok: Nepravdepodobná pravdepodobnosť. Alex Larsen a Jaroslav Hégr v ňom senzačne referujú o zatiaľ nepoznanom zákone prírody, ktorý riadi všetko od výhier v lotérii, až po polčas rozpadu radioaktívnych prvkov.
V článku je pár notoricky známych a čitateľsky vďačných príbehov typu:“.... Lincolna zabili vo Fordovom divadle a Kenedyho v aute značky Lincoln vyrobeného firmou Ford ....“ Potom je tam pár tvrdení typu:“ Zdá sa, že nula padá pri rulete úple v rozpore so zákonom pravdepodobnosti.“ No ja osobne, by som v takom kasíne určite nehral a dôvod hľadal inde. Normálne nula padá na rulete úplne v zhode s tým, čo sa dá podľa pravdepodobnosti očakávať. Samozrejme je ľahko skĺznuť k predstave, že keď napríklad padne 5 krát za sebou červená, tak nutne ďalší krát musí padnúť čierna pravdepodobnejšie ako znova červená, keďže 6 červených v rade je malinká pravdepodobnosť. To je ale omyl, aj keď x-krát padne červená, vo férových podmienkach, je pravdepodobnosť toho, že další hod bude na čiernu, taká istá, ako to že padne znova červená. To čo sa stalo, totiž s tým, čo sa stane v tomto prípade nesúvisí.
Tým ale článok nekončí. Úplne ma zo sedadla nadvihlo nasledovné. Vraj meranie radioaktivity je zdrvujúcim dôkazom nového, skrytého zákona. Rád by som vedel o aké meranie z roku 1979 ide. No a úplná senzácia na záver. Vraj polčas rozpadu prvku uránu závisí od dennej doby, kedy sa meranie prevedie. Pre vysvetlenie, polčas rozpadu je doba, za ktorú sa rozpadne polovica nejakého množstva daného izotopu. Jadrový rozpad je napríklad premena jadra uránu U238 na jadro tória Th234 s vyžiarením alfa častice (jadra He4). Polčas tohto rozpadu je dlhočizných 4.5x109 rokov. Sú ale aj rýchlejšie rozpadajúce sa jadrá s polčasmi rozpadu zlomkami sekúnd, minút či pár dní. V tomto prípade princíp pravdepodobnosti hovorí, že hoci nevieme, ktoré jadrá zo súboru sa za časovú jednotku rozpadnú, ich počet bude daný práve polčasom rozpadu. Prepočítane na počet jadier v súbore, sa vždy za ten istý čas rozpadne rovnaké množstvo jadier. Autori článku tvrdia, že toto množstvo nie je konštanta, ale že je iné, keď ho meriame v inú dennú dobu. Vraj je toto množstvo podobné v cykloch 24 hodín, 28 dní a 365 dní. No tak to ma podrž. Takže radioaktivita v celom vesmíre sa nejak zázračne chová v cykloch dní, mesiacov a rokov, daných otáčaním Zeme okolo osi, Mesiaca okolo Zeme a obehom Zeme okolo Slnka. No tak brzda. Toto nepíšu v časopise Bosorka, ale v septembrovom čísle VTM-Science.
Nemám nič proti prezentovaní rôznych hypotéz, či kontraverzných myšlienok, avšak mali by tieto myšlienky takto uvedené. Zo zmieneného článku človek získa dojem, že ide o nejaké všeobecne uznané objavy. Aké plynie z horeuvedeného ponaučenie? Ak chcete naďalej čítať články tohto periodika, tak sa majte na pozore, podobne ako pri čítaní úplne obyčajného bulváru. Je mi VTM-Sciencie veľmi, veľmi ľúto. Rád sa ale nechám poučiť, ak mi niekto pošle citáciu, kde sú tieto senzačné objavy vedecky publikované, vzdelám sa.
