Spojené štáty americké si ctia vedu a patria, pohľadom na rozpočet, k najkultúrnejším krajinám sveta. Preto Nobelove ceny chodia do USA, preto patenty vznikajú tu. Aj v rozpočte na 2006 výdavky na vedu a výzkum budú neuveriteľne vysokých 5.6%. Zo súkromných zdrojov navyše ide na vedu obvykle ešte dvojnásobok. To ale neznamená, že peniaze sa vynakladajú rozumne. Financovanie jadrovej fyziky na budúci rok, napríklad, nevyzerá vôbec ružovo. Department of Energy (DOE) dostane o 2.6% menej ako minulý rok. A práve DOE financuje veľkú časť jadrovej fyziky vrátane prevádzky urýchľovača RHIC v BNL (Brookhaven National Laboratory) na Long Islande, na ktorom čiastočne pracujem. Konkrérnepre RHIC to dokonca bude pokles o 7.3%, čo je tých 13 miliónov dolárov. Keď sme sa dozvedeli, čo nám hrozí, lobovali sme ako sa dalo. My, nižšie v hierarchii, sme aspoň písali senátorom z miestneho obvodu. Zdalo sa, že sa nám to podarilo, lebo Senát aj Kongres nám to dorovnali na úroveň minulého roku. Napríklad dobre za nás lobovala senátorka štátu New York Hillary Clintonová. Avšak potom na spoločná komisia oboch komôr navrhla nečakane prijať rozpočet, ktorý to vyrovnanie premiestnil inde. Takže sme ostali s dlhým nosom. Vyšiel o tom aj článok na Newsday.com. Celé mi to príde skutočne hlúpe. Najprv investovať obrovské peniaze na stavbu urychľovaču a jednotlivých experimentov, čo stálo sumu mnoho sto miliónov dolárov a potom to nechať ležať ladom.
Túto správu som sa dozvedel v piatok, keď som bol v BNL na workshope o prípravách RHICu 2, čo by malo byť pokračovanie RHICu vo vylepšenej forme.V piatok bol Deň Veteránov, ktorý tu na Yalu neslávime voľnom, takže som si to uvedomil, až keď v BNL nebolo ani nohy. Jeden z riaditeľov BNL, Samuel Aronson nám tú neveselú správu oznámil, s tým, že to znamená jednak prepúšťanie (okolo 100, čo je skoro desať percent) a jednak zrušenie plánovaného bežania urýchľovača na budúci rok. Inými slovami, zavreli na niekoľko mesiacov urýchlovač. Na výskume priamo s ním spojeným sa podieľa viac než tisíc vedcov z celého sveta. Investovali peniaze do svojich stomiliónových detektorov a teraz si ich môžu rok leštiť. A to všetko kvôli „pár“ miliónom na elektrinu. Cítil som sa zvláštne smutne. Atmosféra workshopu bola tou správou poznačená. Akoby sa ľudom nechcelo premýšľať o budúcnosti, keď je prítomnosť chmúrna, čo celkom chápem. Kvalita príspevkov, tomu bohužial nasvedčovala. RHIC tu stojí, a vláda nedá dosť peňazí na jeho dostatočné použitie, to je nerozumné. Ťažko teda čakať, že budú peniaze na jeho zdokonalenie. Sme ale optimisti v mene pokroku, nič iné nám ani neostáva.
Večer som prišiel domov a prečítal si článok v SME, kde pán minister Fronc s pýchou oznamuje, že vyše 8 miliárd SK pôjde na vedu a výskum na Slovensku v roku 2006. Hm. Je to vraj viac ako doteraz. Tak to je dobrá správa. Je to ale len 0.56% z celkového rozpočtu. Čo dodať k realite, že to je to 10 násobne menej ako v USA/>/>. Čo dodať k realite , že je to 4 násobne menej ako v starých krajinách EU. Budúci rok preto pôjdeme vo vede na Slovensku zase o niekoľko krokov späť. Vyjadrujeme tým, my ako spoločnosť, že nechceme budovať vzdelanú technickú spoločnosť. Môžno chceme byť krajina montážnych hál a nevzdelancov. Ak nám záleží na inom, musíme konať, lobovať, presvedčovať o význame vedy. Pod Tatrami to zjavne nie je všetkým jasné.
