Písmo:
A-
|
A+
Together
Neľudsky závidím tým, čo sa na mňa zvrchu dívajú, posmievajú sa a pospevujú si, aká som malicherná, ako si namýšľam, oni už dávno vedia, ako to všetko bude. Pozrú sa do dlaní a zbadajú celý príbeh, pomaly a precízne ho prepustia pomedzi prsty, aby neostala ani škvrna na ich dlaniach, spustia tie svetielka dolu, dolu, a všetko popadá na môj život. A ja sa tu zvíjam na posteli, dlhé noci bez spánku, a neskoré rána, to všetko iba preto, že ten príbeh v mojej hlave ma oberá o pokoj. Tak nech sa už stane, čo sa stať má. Všetko sa rozuzlí a ja precitnem, a konečne sa vyspím. A keď sa budú znovu so zvedavosťou dívať do svojich dlaní, uvidia v nich moju škeriacu sa tvár.
