Malá labka psíka,Bez pazúrika,Oteplí ťa hebkými vankúšikmi,Nadvihne sa do dlaní.Tá malá labka,Čo stískaš,Je moja duša, Tak uvoľni ruku,A dovoľ, nech ťa pohladí.Ako plynie cesta,Vadí ti a nevadí,A aj keď prekročíš ju, A bez obzretia odídeš,Tá spomienka v tebe ostala,A občas sa vynorí Ako pri silnom slnku pehy na tvári.






