V prvom kole prezidentských volieb nás prišlo skoro 52%, čo vraj nikto nečakal. Priznám sa, že som čakal viac. Je to síce pekný výsledok, ale stále málo. Prosím Vás, tých 52% prídite znovu. A tých 48% ktorí ste z rôznych dôvodov neprišli, zdvihnite sa a prídite tiež, lebo možno sa Vám to nezdá, ale ide opäť oveľa. Ide totiž o to, či Slovensko bude v Európe, a to nielen formálne, ale aj mentálne.
A všetci veľmi dobre viete, že len Európska únia, silná a jednotná (aj so všetkými jej nedostatkami a chybami) je garanciou, že v našich kasárňach nebudú znova vojaci, ktorí sa tam už raz v roku 1968 nasťahovali aby nás „zachraňovali“. Len Európska únia a naše členstvo v nej a v obrannom pakte NATO nám to garantujú. Tak ako len voľba Ivana Korčoka vytvorí protiváhu tomu prúdu arogancie, cynizmu, klamstva, prázdnoty a účelového zavádzania, ktoré sa na nás valí, odkedy vznikla koalícia, ktorá má v parlamente väčšinu úbohých 3 hlasov.
Metódy, ktoré táto koalícia používa, sú síce zdanlivo „právne čisté“ (i keď to sa tiež ešte uvidí), ale morálne zo spoločenského hľadiska odporné a neprijateľné.
Ku kandidátovi na prezidenta sa vyjadrím iba k jednému: Ivana Korčoka poznám od roku 1995, keď sa v Senci premietal film Záhrada. Potom sme sa dlho nevideli, najbližšie stretnutie bolo o skoro 12 rokov neskôr, na červenom koberci filmového festivalu Berlinale v roku 2007 pri uvedení filmu „Obsluhoval som anglického kráľa“ kde on reprezentoval Slovensko ako slovenský veľvyslanec v Nemecku a to za prítomnosti dnešného nemeckého prezidenta, vtedajšieho ministra zahraničia Nemecka Franka-Waltera Steinmeiera. A znovu sme sa dlho nevideli, až keď sa Ivan Korčok stal ministrom zahraničia Slovenskej republiky v apríli roku 2020.
Napriek tak dlhému času a dlhým prestávkam medzi našimi stretnutiami, môžem povedať len jedno, vôbec sa nezmenil. Vždy obhajoval záujmy občanov Slovenskej republiky, vždy bol vlastenec a nikdy, opakujem nikdy z tejto cesty nezišiel, za žiadnej vlády, v žiadnej funkcii. Jeho morálne ukotvenie, jeho myslenie, názory na život a názory na to, čo je pre našu krajinu dôležité, aká je vízia pre Slovensko do budúcnosti, sú stále rovnaké. Nebudem ich tu opakovať, stačí keď si ich prečítate v jednom z jeho prejavov, najlepšie v tom, ktorý predniesol na Mohyle generála Milana Rastislava Štefánika v Brezovej pod Bradlom nedávno.
A preto som ho volil v prvom kole a budem ho voliť aj v kole druhom.
A preto je kľúčové, aby sme prišli voliť v čo najväčšom počte a ukázali, že vieme, že Slovensko vždy patrilo, patrí a bude patriť na západ, že sa hlási k demokratickým hodnotám a tradíciám, a že si ich nikdy nedá vziať. Veľa šťastia a šťastnú ruku.
