Bagety, angličtina a vyvrtnutý členok (I.)

Víťazný oblúk (zdroj: Peter Bigoš)

Minulý víkend som sa stretol s dvoma skalnými dušami zo Slovenska priamo v centre Paríža. Keďže som prvý vlak Eurostar na stanici Waterloo v Londýne nestihol, baby na mňa museli prísť počkať asi o dve hodiny neskôr. Pravdupovediac trasa London City – Paris center trvala oveľa kratšie ako som čakal. Pôvodne to mali byť dve hodiny a dvadsať minút, no ja som si užil asi len tých dvadsať minút, to ostatné som jednoducho prespal. Odporúčam každému, cesta je potom ešte rýchlejšia. Len keď som sa prebudil, mal som dojem, že som spal len päť minút. Pretože som očakával, že keď vypadnem z Anglicka, nechám za sebou aj mračná a častý dážď. Bohužiaľ som sa už pozeral na neutešenú oblohu nad Francúzskom. Splnili sa aj tie najhoršie očakávania, pršalo skoro celé tri dni!

Hneď na začiatok ma čakalo prvé prekvapenie, jedna z dievčat ktoré ma čakali na Gare du Nord prišla s vyvrtnutým členkom. Keďže ona bola vlastne naša hostiteľka, bola to veľká smola. Nikam sme sa ale neponáhľali, takže až keď bolo zle (na druhý deň okolo desiatej večer), pokúsila sa dovolať cez informácie, operátorov, nemocnice až k nádejnému doktorovi, ktorí by jej mohol pomôcť. Lenže samozrejme po polhodine obvolávania kadekoho sme dospeli k tomu, že ona ostáva doma a my ideme hľadať „urgence“. Po pol hodine sme to bohužiaľ s našou viac ako kostrbatou francúzštinou zabalili a zakotvili sme v miestnej pivárni. Je to zaujímavá skúsenosť, bolo tam vyše 50 druhov pív. Nepoznali sme ani jedno jediné, tak sme vyskúšali nejaké belgické a nemecké. Nech to chutilo akokoľvek, nepripomínalo mi to naše pivo.

Na druhý deň sme mali prvú zastávku v obchodíku s bagetami a miliónmi druhov pečiva (tu v Londýne môžem o tom iba snívať). K tomu na desiatu dobrý (ten menej páchnuci) syr a hybaj.. hm, k doktorovi. Lenu sme tam nakoniec aj nechali, pretože som to videl na slovenské pomery: „K doktorovi = zabitý celý deň“. Mýlil som sa, trvalo to celé len nejaké dve hodiny. Za ten čas sme s druhou kamarátkou (Evou) stihli obehnúť park Jardin du Luxembourg, v ktorej sa okrem dvojmetrovej sochy slobody a nádherne upravených záhonov nachádza aj budova Senátu. Našťastie počasie sa ešte nejako drží, hádam sa nezopakuje včerajší podvečerný dážď.

Spomínané záhony a vedľa v pozadí budova Senátu

Zahony v Jardin du Luxembourg 

 

Jardin du Luxembourg, v pozadi budova Senatu 

Socha Slobody v Jardin du Luxembourg

Socha Slobody v tom istom parku 

Keďže som pravú francúzsku kuchyňu okúsil už minulé leto na severozápade Francúzska, v Paríži sme sa pustili do etnickej kuchyne, ako prvú sme si vybrali čínsku. Neviem či som začal zatracovať Londýn, ale naozaj mi chutila oveľa viac práve francúzsko-čínska. Po obede sme sa po výstupe z metra nevedeli vynadívať na obrovský Grande Arche na La Défense, modernej štvrti Paríža. Aj keď je to v podstate betónovo-sklenené mesto, má tiež svoje čaro. Bola celkom dobrá viditeľnosť, takže v diaľke sme mohli vidieť náš ďalší cieľ: Arc de Triomphe.

Grande Arche

 

Grande Arche 

a zopár viac..

Grande Arche 2 

 

Grande Arche 2 

 

Aj fotka mrakodrapu vyzerá dobre, nie? Smer L'arc de Triomphe

 

Kým sme tam dorazili, nad Víťazným oblúkom sa strašne zatiahlo a spustila sa pravá aprílová búrka. Neodporúčam vám schovávať sa na autobusovej zastávke, pretože za tú polhodinu kým sa preženie jarná búrka sa určite nájde aspoň jeden blbec, ktorý v peknej rýchlosti premiestni celý obsah mláky priamo na vás. Samozrejme napadlo ma, ale až do tej chvíle kým sa jeden našiel, všetci pekne spomalili a poniektorí dokonca kývli rukou na pozdrav zmoknutým kurám :o) Na chvíľu dážď upustil na intenzite, takže sme zakotvili v neďalekom high-tech bare na začiatku Champs Élysées. Dali sme si výborné Mojito a Sex on the beach, musíte ale rátať s cenou okolo 10 € za jeden takýto drink. Samozrejme hneď ako nám ich čašník priniesol, slnko zalialo celú Avenue. To sme sa radšej poponáhľali, aby sme stihli výhľad z oblúka pred ďalšou sprchou. Ak máte do 26 rokov, vstup je za celkom rozumnú cenu 4,50 €. Po milión schodoch, na ktorých nejednému turistovi dochádzal dych, vás bude čakať zaslúžená odmena: Paríž ako na dlani.

Z L'Arc de Triomphe smerom ku hore budov

 

Po 40 minútach voľnej chôdze sme sa po najznámejšej Avenue vo Francúzsku dostali až ku Musée du Louvre. Ak tam prídete po šiestej, vstup je zdarma. Neplánovali sme hltať všetky exponáty, takže sme sa pokochali nad Monou Lisou a niekoľkými obrazmi od Moneta. Malá rada ohľadom Louvre: ak hľadáte „sortie“ resp. exite, neriaďte sa šípkami na stenách. Lebo mi sme sa vykašľali na mapu a pri sledovaní sortie šípok, sme prešli skoro všetkými expozíciami a nespočetným množstvom schodísk :o( .. taký malý múzeum – maratón. Náš deň sme ukončili večerou v indiánskej reštaurácii špecialitou, ktorá bola taká dobrá, že som aj zabudol niekam zapísať jej názov. Už som veľa krát a od mnohých ľudí (dokonca aj samotných Francúzov) počul, že Parížania sú príliš namyslený aby hovorili anglicky s cudzincom. Nič také ale potvrdiť nemôžem, práve naopak, mal som pocit, že tam skoro všetci (naozaj) hovoria anglicky. Nehovorím len o reštauráciách, kaviarňach alebo baroch, dokonca v malom obchodíku s potravinami som sa prihovoril anglicky k staršiemu pánovi. Hľadal som nejaký špeciálny druh syra, ochotne mi pomohol a aj keď kostrbatou, ale celkom zrozumiteľnou angličtinou.  Na koniec večera sme ešte urobili prieskum :o) niekoľkých okolitých barov a hajde spať.

Po opustení budovy Louvru sa nám naskytli takéto pohľady

Aj La Tour Eiffel bola super

 

Pokračovanie v ďalšom článku... excusez-moi s’il vous plait :o).