Bagety, angličtina a vyvrtnutý členok (II.)

Eiffel Tour (zdroj: Peter Bigoš)

Prvý cieľ našej „expedície“ pre tento deň bol Sacré-Coeur na Montmartre. Najprv sme si s Evou dali raňajky s výhľadom na krásnu scenériu ochutenú pravou bagetou a zvláštnym syrom :o). Potom sme zamierili do kostola, ktorý majestátne stojí na vrchole kopca. Skutočná nádhera. Odtiaľ sme sa vybrali na námestíčko Place de Tertre, kde sa to hemžilo maliarmi a karikaturistami, a každý vám chce urobiť portrét. Boli naozaj vydarené, len rátajte s cenami nad 30 € za jeden portrét. Dávajte si pozor na juhoafrických „pseudo-umelcov“, ktorí vás za pár minút pripravia o drobné € a prehovoria vás na malý náramok od Montmartre l’artiste. Sú síce veľmi milý, ale nechcú sa dať odradiť a Parížania tvrdia, že ich náramky sú zaklínacie (lepšie bude sa ich zbaviť).

Výhľad pri raňajkách Sacré-Coeur na Montmartre

 

Place de Tertre

Skočili sme metrom aj o niekoľko zastávok ďalej na Mouline Rouge, ale verte mi, že tam vám stačí tak 10 minút. Okrem toho červeného mlyna, tam nie je toho veľa na pozeranie.

Radšej si nájdite viac času a skočte sa pozrieť na Cementiére du Pére-Lachaise. Zdala sa mi to nie veľmi najlepšia myšlienka, ale nakoniec sa mi tento cintorín veľmi páčil. Je tam pochovaný napríklad J. Morrison, slávny spisovatelia, politici alebo umelci.

Odtiaľ sme si to namierili k La Tour Eiffel. Bola ale už neskutočná zima, takže sme sa tam pokochali iba chvíľku a rýchlo sme sa premiestnili na námestie Pl. Du Trocadéro. Nachádza sa v naj šik štvrti Paríža a je tam veľa dobrých reštaurácií, s prislúchajúcimi cenami :o(.

Zo spodu Z Pl. Du Trocadéro 

 

Neskôr večer sme zakotvili v austrálskom bare „OZ“ a po skončení párty sme pokračovali v neďalekom írskom Guiness tavern, kde bol koncert nejakej lokálnej skupiny na živo. Ak na seba dostatočne upozorníte, môžete mať na „želanie“ trebárs aj pesničku od skupiny Metallica.

v OZ bare

Na druhý deň sme si dali raňajky na maličkej terase v jednej zapadnutej uličke a po obede sme sa „vykvasili“ na trávniku pri Seine. Konečne sme sa dočkali aj slnka.

Bol to nádherný oddychový víkend, bez stresu, zhonu. Presný opak Londýna, do ktorého som sa o pár hodín neskôr vrátil a samozrejme lialo ako z krhly.