Medzinárodná domácnosť

V našom neveľkom dome na severozápade Londýna bývam s pár Slovákmi jedným Francúzom a jedným Brazílčanom. Zloženie našej „domácnosti“ sa za posledný rok prakticky nezmenilo (ak nerátam odchod jednej Francúzsky, ktorá ale stále trávi dosť času u nás). Pred tým sa tu vystriedali ešte ľudia z katalánskej Barcelony a JAR.

Je to skutočne veľké plus, žiť v jednom dome s ľuďmi z iných krajín. Nie že by som mal nejaké výhrady voči Slovákom žijúcim tu, to vôbec nie. Veď ich tu poznám naozaj veľa a občas sa s nimi stretávam. Ale aj tak nie som úplne pre život v komunite. Človek tak prichádza o spoznávanie inej národnosti, ich zvykov a zaujímavostí, v neposlednom rade sa mu aj zlepšuje anglická slovná zásoba. Dozviem sa priamo z prvej ruky prečo sa napríklad Francúzi nemajú v láske s Belgičanmi, alebo že v Brazílii neexistuje osobná vlaková doprava a že obyvatelia Barcelony si nehovoria Španieli ale Katalánci. Samozrejme aj ostatní sa dozvedia veľa nového od nás o Slovensku. Najradšej mám naše domové párty, kedy sa to tu hemží národnosťami od Japonska cez polovicu Európy až po Los Angeles (teda USA). Je veľmi príjemné vidieť ako sa niekto pýta a chce o Slovensku prípadne celej strednej Európe vedieť čo najviac. Najmä ak je to náš protinožec z Austrálie, ktorí sa chystá precestovať krajiny, o ktorých vie veľmi málo a lákajú ho čoraz viac počas rozhovoru s nami – Slovákmi.

Od prvej párty ktorá sa konala u nás doma, máme nalepený na chladničke International dictionary (medzinárodný slovník). Sú na ňom základné slová a vety v ôsmich jazykoch, pri niektorých výrazoch aj v desiatich. Takže ak si prajeme dobrú chuť, vždy to povieme druhému v jeho rodnom jazyku. Nech je to už aj nejaká skomolenina, účinku sa to určite nevyhne. Občas keď máme na návšteve niekoho zo slovenska, nestíhajú sa diviť koľko naši neslovenskí spolubývajúci toho ovládajú z našej materčiny.

Sme ako jedna veľká rodina, chodíme sa spolu zabávať, hrať futbal alebo basketbal do parku, vymetáme spoločne diskotéky a nočné kluby, alebo si na záhrade rozložíme barbeque a opekáme do neskorej noci. Na Vianoce si robíme kapustnicu a večeriame všetci spolu, v lete chodíme na výlety domov ku každému z nás (teda vynímajúc Brazíliu, tá je predsa len trochu ďaleko) a spoločne sa tiež snažíme prekonávať chorobu za domovom. Som rád, že som natrafil na mojich spolubývajúcich, ktorým už hovorím kamaráti. Aj keď mi nemôžu nahradiť môj pravý domov, veľmi mi pomáhajú „prežiť“ v cudzom svete. Ďakujem. :o)