Má zlomené rameno, pomliaždeniny, zopár stehov na hlave, otras mozgu a tržné rany. To je v skratke bilancia zápasu za bieleho dňa na jednej z ulíc v Londýne. Nevychádzal som z úžasu: „pre boha, čo si robil?“ Nič, len si išiel so sestrou kúpiť niekam Chinese take-away a bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Pritrafil sa do cesty „násťročnému“ výrastku, ktorí vyprovokoval hádku a neskôr sotil jeho sestru. Uznajte, čo by ste urobili vy, keby do vašej sestry niekto bezdôvodne sotil. Tak sotil aj on jeho. Nepoznali ho, v živote ho pred tým nevideli a vlastne po prvej potýčke by ho už najradšej vôbec nevideli. Lenže spomínaný výrastok sa vrátil o pár minút neskôr aj s ďalšími kumpánmi, tento krát už ozbrojení baseballovými pálkami. Nepamätá sa koľko rán utŕžil, nepamätá si tváre, snáď až na tú tvár policajtky, ktorá ho zastavila, keď sa rozbehol za posledným, ktorí pustil pálku po príchode polície. Omdlel až keď bolo „po všetkom“ a zobudil sa až v nemocnici, odkiaľ mi o tri dni nato zavolal. Policajti sa chodili pozerať na „toho čo neušiel pred ôsmimi“. Možno si poviete, hm, odvážny blbec, ale nechcem si predstaviť ako by dopadla jeho sestra keby ušiel. Celá vec sa odohrala skoro pod kamerou CCTV, tieto kamery slúžia práve kvôli takýmto incidentom na uliciach. Dúfam, že sa to skoro vysvetlí a aj keď to už nenapraví škody na zdraví a na psychike môjho kamaráta, hádam bude skupina bitkárov spravodlivo potrestaná.
S násilím na uliciach v Londýne sa osobne nestretávam často. Možno aj preto, že sa snažím vyhýbať situáciám a časom, kde a kedy by sa mi taká vec mohla udiať. Ale nie vždy sa to môže podariť. Mám veľa známych, ktorí sa tu stali svedkami alebo obeťami prepadu, alebo bitky. Dá sa tomu len ťažko vyhnúť. Či už pôjdete na clubbing niekam do City, kde po jedenástej (kedy sa už v puboch nenalieva) je na uliciach čoraz viac výtržností a úplne bežné je vidieť pred nočnými klubmi postávať hneď niekoľko policajných hliadok. Alebo sa vyberiete do miestneho klubu, diskotéky, večerného kina alebo len náhodou cestujete v autobuse, kde staršia pani náhodou zahundre, že mladá slečna ju nepustí na miesto a v ďalšom okamihu jej táto „nástka“ skočí do vlasov. Nedajbože si oblečiete dres Arsenalu a vkročíte do pubu kde popíjajú zronení fanúšikovia Chelsea po prehratom zápase, nohy na plecia! Je to vážne jedno, musíte byť ostražití, Londýn nikdy nespí (to by mohlo byť nové porekadlo). Nie som paranoidný, len som už videl všeličo a jednoducho už sa prestanem cítiť v bezpečí aj za bieleho dňa. Rozmýšľam, že názov článku o doprave „V Londýne bacha!“ by sa viac hodil práve pre tento. Dúfam, že som vás veľmi nepostrašil, ale píšem len holú pravdu. Takže veľa šťastia na uliciach hlavného mesta Anglicka a pribaľte si helmu.
