Milujem prvý nádych, keď vystúpim z lietadla. Slovensko vonia stále rovnako, trochu suchej trávy, lesy, všetko, , ešte aj ten smog je taký náš, mmm .. ups, tuším niekde na okolí práve zaorávajú „pravý maštaľný“.
Sedel som vo vlaku a zo začiatku som nesledoval ubiehajúcu krajinu. Pozrel som sa z okna až v Galante.. V Galante?! Preletelo mi hlavou, že som nastúpil na iný vlak. Pripadal som si trochu (viac) mimo, keď mi spolucestujúci vysvetlili, že Trnava stále je, len hlavný ťah železnice sa na „pár“ mesiacov zmenil. Za Leopoldovom som sa už cítil ako doma.
Dobrý večer, áno celkom to ide, nie žiadne veľké veci, stále rovnako.. a ďalších 50 zdvorilostných (nacvičených?) odpovedí, pre blízke aj ďaleké okolie, susedov, známych, spolužiakov zo strednej atď. Samozrejme niečo iné je rodina a zdravé jadro blízkych priateľov.
Trvalo mi niekoľko dní, kým som sa začlenil. Teda nemusel som sa učiť veľa v takom malom meste, ale veď viete.. tá urobila to, ten zase neurobil to, no a niektorí nerobia vôbec nič. Povinný kurz oboznámenia sa s pesničkami z poslednej (teda prvej) superstar a ďalšími (nielen) slovenskými pesničkami. Jukebox našťastie obsahoval aj staré dobré srdcovky (netvrdím, že nové veci nesedia, len je to trochu zvláštne počuť pesničku prvý krát a okolo vás spieva skoro celý bar).
Neviem kde mi hlava stojí, úrady, poisťovne... jedna káva.... banka, úrady. Taký rýchly papierový deň. Hneď zrána to išlo rezko. Osem hodín ráno, s fotkami v ruke si kráčam vybaviť nový občiansky na políciu. Dvere naľavo občianske, napravo pasy. Ani skoré ranné hodiny neodradili niekoľkotisíc ľudí na (občas) poctivé čakanie. Postavil som sa do radu na dvojhodinový koniec. Asi v polovici čakacej doby: Ta to co tam teľo tota robi? To keľo pasoch vybavuje ľem štyri abo dzešec? Ta to mi ňe take cigani, co ucekaju do Angľicka. Ta mňe ľem jeden pas treba. To ľem tote britke cigaňi idu het do teho Londynu. Ta ja ňe taka glupa, že šicke peňeži utracim na cestu. To ľem tote britke idu het.
Nebudem dlho, ideme len na jedno. Skôr som mal povedať na jednu.. teda noc. So starou partiou sa človek potrebuje poriadne porozprávať a utápať sa v dlhých rozhovoroch až do rána :o) Najviac ma teší to, že ak sa s niekým blízkym nevidím aj viac ako rok, po piatich minútach je všetko tak, akoby sme sa videli len pred mesiacom.
Už neviem ktorý deň som si ľahol do postele poriadne ďaleko za svojou navyknutou večierkou. No ale veď takáto má dovolenka byť, síce telo si ani trochu neoddýchlo, ale zato hlava je v siedmom nebi. Už zajtra má prísť niekto významný.. ale to až zajtra, alebo pozajtra? (ešte stále sa spamätávam z dovolenky a z prvého týždňa v práci). <div><a href="http://naj.sk/"><img src="http://p1.naj.sk/hit?site=24356;t=lb14;ref=;jss=0" width="14" height="14" alt="NAJ.sk" style="border:none" /></a></div>
