Nikdy som nebol pirátom ciest, stále sa snažím dodržiavať rýchlosť, dopravné značky a semafory. Ale ak sa chcem niekam v Londýne dostať, z každého musím trochu upustiť ak nechcem v práci stráviť niekoľko nezaplatených hodín navyše. Samozrejme môžete si povedať, ďalší blázon na ceste a k tomu ešte aj s hlúpou výhovorkou. Na začiatku, keď som sa ešte prispôsoboval jazdeniu po ľavej strane cesty, s volantom na pravej a s riadiacou pákou po mojej ľavici, som bol zo všetkého ešte poriadne zmätený. Niekedy mám takýto zmätok pred sebou aj desať krát denne. Nie je to už ale kvôli hendikepu „ľavej strany“, skôr z toho čo vidím pred sebou na ceste. Takmer každý deň som svedkom (resp. účastníkom) takzvanej „skoronehody“, ak je to ten horší deň, tak je to aj viac ako desať krát. A to strávim za volantom necelé štyri hodiny z dňa. Môžem síce povedať, že sa v Londýne nešoféruje veľmi rýchlo, aj to vďaka nespočetnému množstvu spomaľovačov, tzv. humps a „armádou“ kamier s meraním rýchlosti. Ale predsa sú úseky alebo ulice, kde jednoducho človek ani nestihne prižmúriť oči a len nechápavo zíza.
Autobusy
Ak sa ako turista rozhodnete použiť autobus, v centre môžete byť ešte celkom pokojný, pretože tam sú kamery na každom kroku a šoféri autobusov viac ohľaduplní ako v ostatných častiach mesta mimo City. Nečudujem sa prečo je v autobusoch tak veľa opôr, nie sú tam len tak. Ak ste nastúpili, držte sa! Asi to je naozaj len zvykom, no nikdy nepochopím ako si to niekedy tie červené obludy „režú“ v zákrutách, pri míňaní oproti idúcich áut s medzerou pár centimetrov a potom finálnym virtuóznym zabrzdením na ďalšej zastávke to zaklincujú blízko pri chodníku. Verte, na prvý krát je to zážitok.
Autá
Tak tie by som mohol rozdeliť do niekoľkých kategórií, ale to by som z toho mohol rovno urobiť blog – seriál. Ak šoférujete, majte oči ako na stopkách. Sledujte nielen čo sa deje pred vami, ale aj na všetky ostatné strany. Nikdy asi neprídem na to, či som po práci unavený viac so samotnej práce alebo z toľkého sústredenia počas šoférovania. Zbytočne sa nerozčuľujte ak sa niekto pred vami rozhodne otočiť sa v hustej premávke a na pár sekúnd (ak nie minút!) zablokuje obidva smery. To je tu úplne bežné, špeciálne to platí pre taxikárov (najmä tých klasických čiernych), ktorí okrem toho zastavia svojmu ďalšiemu pasažierovi kdekoľvek. Zákaz zastavenia, státia, alebo nebodaj dlhá kolóna áut? Kdeže, to trápi taxikárov asi najmenej. Ďalším Londýnskym „javom“ sú mamičky a au-pairky, ktoré svoje ratolesti odvážajú do a zo školy na džípoch od výmyslu sveta. Čím väčšie auto, tým lepšie. Čím bližšie ku vchodu školy, tým menej miesta pre ostatné autá. A nakoniec čím dlhšie parkovanie, tým väčšia zápcha. To je asi len zlomok pravidiel, ktorých sa držia nežné stvorenia vždy ráno okolo deviatej (plus-mínus hodina) a potom okolo štvrtej po obede. Aj keď funguje nespočetne veľa dopravných spoločností, ktoré vozia deti priamo až do školy a potom aj domov. Pozor aj na cyklistov a chodcov, sú to tiež ľudia a oproti autám majú veľkú nevýhodu, nie sú z plechu. Samozrejme niekedy je ich potrebné rozohnať trúbením, inak môžete stáť aj 10 minút, napriek tomu, že máte zelenú, alebo cez cestu nie je žiadny priechod pre chodcov. Najviac ale asi potrebné dávať pozor na motorky, tie sú najviac nebezpečné. Možno ani nie tak pre šoférov áut, ako pre bezpečnosť samotných motorkárov. Raz zazriete motorku za vami napravo, potom na ľavo, no a potom vôbec, až kým sa rozhodnete odbočiť a to už môže letieť cez vašu kapotu. Ak ste náhodou na hlavnej ceste, správajte sa radšej pri každej malej križovatke akoby ste boli na vedľajšej. Hocikedy sa môže vyrútiť z vedľajšej ulice auto, bez smerovky a v tom lepšom prípade vám zakýva rukou, že je vám vďačný, že ste ho pustili (pravda to už je brzdový pedál na podlahe a ja som takmer nalepený na čelnom skle). Smerovky sa tu používajú „občasne“, vôbec nie sú pravidlom. Ale zase ak som náhodou na vedľajšej ulici a chcem odbočiť na preplnenú hlavnú, nedá sa to inak ako zablokovať najprv jeden pruh a potom čakať na dobrú dušu čo ma pustí do druhého. Trúbia? No a čo, veď nemôžem tam predsa kysnúť pol hodiny! Prší, je hmla, alebo sa stmieva – v týchto prípadoch obyčajne slovenskí vodiči zapínajú svetlá. No v Londýne to je ako so spomenutými smerovkami. Nakoniec ak sa rozhodnete šoférovať v hlavnom meste Anglicka, vyzbrojte sa trpezlivosťou. Zápchy sú takmer všade a vždy, nie len v čase začiatku a konca dennej školskej dochádzky. Angličania sú na zápchy a čakanie zvyknutí, trúbením a nervóznymi gestami si nijako nepomôžete. Musíte čakať ako všetci ostatný, veď raz sa ta zápcha musí pohnúť vpred.
Nakoniec by som asi len dodal, že nájdu sa aj svetlé výnimky, ktoré nepatria do predchádzajúcich riadkov. Preto nemôžem hádzať všetkých do jedného vreca a generalizovať (aj keď som to možno urobil), ale popísal som len to, čo vidím v Londýnskych uliciach denne. Takže veľa šťastných kilometrov.
