Priatelia na diaľku

Dostal som dnes smutný e-mail od kamarátky, ktorú som videl naposledy pred vyše rokom. Počas vysokej školy sme si boli blízky a ostali sme dobrými priateľmi. Cítil som sa trochu bezmocne, keď som si prečítal zopár riadkov a nevedel som ako jej pomôcť. Je to zvláštne, že školu sme skončili len pred dvoma rokmi a takto sme sa odcudzili.

Písmo: A- | A+
Obrázok blogu

Samozrejme ostali sme v kontakte typu: mail raz za čas, telefonát raz za pol roka a osobne sme sa stretli... už vlastne ani neviem kedy. Neviem síce čo bolo priamo dôvodom jej smutných riadkov, možno to len tuším, ale aj keď som sa snažil v odpovedi jej trochu pozdvihnúť náladu, stále sa mi zdá že to nebolo ono. Jasné, môžem jej zavolať, aj keď možno až zajtra, lebo teraz má už telefón vypnutý, ale... Ani telefón nenahradí to, čo môže dokázať aspoň polhodinový osobný rozhovor. Keďže na Slovensko sa dostanem až o pár mesiacov, ani ten neprichádza do úvahy. Za relatívne krátky čas, odkedy sme sa nevideli zrazu o nej neviem veľmi veľa. Taktiež aj o mojich ďalších spolužiakoch z „výšky“, od ktorých si čítam odkazy na našom webe. Čím ďalej, tým viac badám väčšiu a väčšiu odcudzenosť. Hlavný dôvod bude asi v diaľke, lebo aj keď niektorí bývajú od seba len niekoľko desiatok kilometrov a robia mini stretávky, stále je to málo v porovnaní s tým, čím sme si spoločne prešli a čo sme spoločne prežili. Asi tých 5 rokov na vysokej škole bola krátka doba na udržanie pevnejších vzťahov. Trochu mi je to ľúto, lebo som tam spoznal naozaj skvelých ľudí. Je pravda, že každý má už teraz svoj vlastný život a tak to jednoducho chodí. Ale ja sa s tým nejako nemôžem zmieriť. Trochu sa už trhajú aj kamarátstva s ľuďmi, ktorí patria medzi tzv. skalných kamošov, niektorí dokonca z detstva. Nedeje sa to až tak rýchlo, trhá sa to pomaly.. ale predsa. No potešila ma veľmi jedna vec, možno to naozaj ešte nie je stratené. Na poslednej (väčšej) stretávke, na ktorej chýbalo len niekoľko „skalných“ vrátane jedného „blogobrata“ :o) to vyzeralo po polhodine, akoby sme sa stretli iba po týždni a nie po pol trištvrte roku. To ma utvrdilo v tom, že predsa nám to naše puto, kilometre alebo nové začiatky ešte až tak veľmi nenaštrbilo. Dúfam, že to takto ostane ešte veľmi dlho a nedostanem sa do situácie ako som spomínal na začiatku spolužiačku z vysokej, ktorej som jednoducho nevedel poradiť. Držím palce všetkým, ktorí majú priateľov na Slovensku alebo za jeho hranicami, aby diaľka nerobila v priateľstve žiadne škody.

Peter Bigoš

Peter Bigoš

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Záhradník Zoznam autorových rubrík:  Londýn,  Poviedky,  Poézia,  Na cestách,  Fotky,  Súkromné,  Nezaradené,  diary

Prémioví blogeri

Igor Pogány

Igor Pogány

5 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

348 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

214 článkov
INESS

INESS

136 článkov
Jana Čavojská

Jana Čavojská

29 článkov
Karol Galek

Karol Galek

131 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu