Stratený slovák?

Najprv by som asi mohol povedať, že sa vôbec v Londýne necítim stratený, veď je tu vyše 75 tisíc registrovaných Slovákov na Home Office (Ministerstvo vnútra) a možno ďalších 30 tisíc neregistrovaných. Je tu niekoľko podnikov v ktorých sa dá sledovať priamy prenos zápasov MS v hokeji (na STV) a popri tom si pochutnávať na dobrom českom pive a oslavovať víťazstvo s ďalšími dvesto Slovákmi v miestnosti. To ale ani zďaleka nie je všetko. Aj keď sa horalka, fidorka alebo slovenská horčica nemôžu rátať medzi potravinové komodity, tu majú tieto slovenské výrobky cenu zlata a teraz sú dostupné už v niekoľkých obchodoch. Nehovorím o slovensko-českých diskotékach, clubbingoch, koncertoch alebo festivaloch. Všetko to mi pripomína, že tu nie som sám. Ale po tom ... aj tak, som vyše tisíc kilometrov od Slovenska, od priateľov a rodiny, ktoré nie sú ničím nahraditeľné. Londýn je pre mňa domovom len na nejaký čas, neobľúbil som si tento niekoľkomiliónový chaos na toľko, aby som tu ostal navždy. Je to jedno z akých dôvodov som sa sem rozhodol prísť a pobudnúť tu nejaký čas. Konečné úvahy a cesty sa pre mňa zbiehajú na Slovensko, pojem „vonku“ je pre mňa len dočasný a pojem „domov“ je pre mňa vždy pod Tatrami. Takže žiadne obavy, ešte sa doma stretneme.