Nikde nikoho. Vrátil sa asi o päť minút, povedal, že ho už nestihol. Mal pripravený bicykel, laptop pod pazuchou a na druhej ulici sa mu stratil. Všetci sme hneď boli na nohách a zisťovali sme čo komu chýba. Zopár kreditných kariet, telefóny, foťák... Zhnusil som sa pri po cite, že kým som spal, niekto sa prechádzal po našom dome a chytal sa našich vecí. Napadlo ma, čo by asi tak urobil, keby som sa náhodou zobudil a práve by bol nado mnou... A čo keby bol ozbrojený? Radšej na to ani nemyslím. Bol to černoch, okolo sedemnásť rokov, strednej postavy (to len ak ste náhodou boli v Londýne v oblasti NW10 dnes nad ránom). Už vážne neviem čo sa to v poslednej dobe deje. Pred nedávnom som písal ako asi začnem chodiť po Londýnskych uliciach s helmou, vďaka zážitku môjho kamaráta a teraz toto. To aby som sa už bál aj zaspať s pocitom, že sa prebudím na šramot nejakého zlodeja, nedajbože ozbrojeného. Napriek tomu, že som neutrpel žiadnu stratu, cítim sa ako „pošpinený“. Akoby mi niekto okrem pokoja zobral aj kúsok duše, tým že sa vkradol do mojej izby a snažil sa odtiaľ niečo privlastniť pre seba. Fuj.
Zamykajte! Pre istotu skontrolujte okná a určite sa oplatí investovať do lepších zámkov. Keď už aj nie kvôli hmotným veciam, tak aspoň kvôli zabráneniu toho hlúpeho pocitu, že niekto sliedi okolo vás, dotýka sa vašich vecí a kradne vám kúsok duše.
