Už pred nástupom na liečenie v Sanatóriu v Tatranskej Kotline som sa na ich stránke dočítal, že ponúkajú aj speleoterapiu, cvičenie v jaskyni. Nastúpil som v stredu 10.11.2021 a absolvoval vstupné vyšetrenie. Prvé procedúry som mal naplánované od piatka. Zistil som, že speleoterapiu naplánovanú nemám. Počas prechádzky som na parkovisku zistil, že jaskyňa sa zatvára 16.11.2021 a zároveň pondelok býva voľný deň (ako povedala pani sprievodkyňa - pracujeme 6 dní v týždni, pondelok je víkend jaskyniarov). Teda pre tento rok ostáva už len posledný víkend. Na sobotu som si naplánoval suchý obed a dlhšiu túru, tak ostávala už len nedeľa.
Kristián, môj spolusediaci z jedálne, mal naordinovanú speleoterapiu. Stihol to štvrtok a piatok. Vykonáva sa to tak, že sa stretnú pred vchodom do jaskyne, čo je asi 20 minút peši do slušného kopca, no po širokej cestičke s tromi serpentínami. Tam turisti vstupujú a idú so sprievodcom na cca 70 minútový okruh. Skupina klientov sanatória ide do Vstupnej dvorany a tam na rázcestí do protismeru prehliadky do Dómu trosiek. Tam sa venujú asi 20 minút cvičeniam a odchádzajú tou istou trasou preč. Vidia teda len minimálnu časť jaskyne.
Teplota vo vnútri jaskyne je stabilná, 5-6 stupňov Celzia, vlhkosť nad 90%. Vzduch je takmer sterilný, bez prachu a baktérií. Aj preto je to vhodné miesto na speleoklimatické pobyty.
Preto sme sa dohodli s Kristiánom, že pôjdeme na kompletnú prehliadku. Vybrali sme si posledný tohoročný vstup o 14:00. Trochu sme sa obávali, že ak budeme sami, nezoberú nás. Stretli sme sa na recepcii o štvrť na dve a pomaly sme išli hore k jaskyni. Trvalo nám to asi 22 minút a vystúpali sme 120 výškových metrov. Hore už čakal jeden maďarský pár, tak sme boli zachránení. Štyria je minimum na vstup.
Lístok stojí pre dospelého 10 EUR. Rozhodol som sa priplatiť si aj ďalších 10 EUR za fotenie, bol som zvedavý, ako si iPhone 12 poradí s nasvietením v jaskyni. Tým som minul dvadsiatku, ktorú som mal pri sebe. Nie je tam možnosť platby kartou, čo je chyba. Predávajú aj nejaké malé suveníry, odznaky, magnetky, či brožúrky. Prišli o poslednú možnú tržbu v tomto roku.
Ešte dodám, že vstup bol len pre zaočkovaných, no nevyžadovali striktne kontrolu covid passu. Pred vstupom do jaskyne si dezinfekujeme ruky a počas celej prehliadky máme repsirátory.
Presne o druhej prichádza pani sprievodkyňa, prekontroluje vstupenky. Povolenie fotografovať sa označuje výraznou nálepkou na vetrovku, ktorá ale nedrží a odpadla niekde v strede jaskyne. A môžeme vstúpiť do útrob Kobylieho vrchu, v ktorom sa Belianska jaskyňa nachádza. Pokračujeme tunelom do Vstupnej dvorany, kde začína výklad. Cestou míňame tabuľku na počesť objaviteľov, obyvateľov Spišskej Belej, ktorí sa v roku 1881 spustili 80 m hlboko do zeme aby našli túto krásu.
Po krátkom výklade pokračujeme do Dómu objaviteľov, míňame jazierko Biela studňa, ďalej po ľavej strane 26 m hlbokú priepasť a dostávame sa ku krásnemu Zelenému jazierku.
Ďalej pokračujeme do Vyského dómu a neustále stúpame Dlhou chodbou. Cestou míňame rôzne krásne objekty, napríklad Tuláka, Levočskú bielu pani, Hríb, či Krokodíliu kožu. Míňame Srdcové jazierko, Raj trpaslíkov a dostávame sa do Palmovej siene.
Výklad pokračuje, dozvedáme sa o stalagtioch, stalagmitoch a stalagnátoch i o tom ako rýchlo rastú. Názov siene je podľa Zasneženej palmy, vedľa stojí Šikmá veža v Pise. Už sme riadne vysoko, no zvládli sme to postupnými stúpaniami. Na naše prekvapenie to bolo zatiaľ len čosi vyše sto schodov. Ešte nás čaká vyše 700, no väčšina je našťastie smerom dole - spolu 860 schodov. Naďalej stúpame do Zbojníckej komory, kde je aj sediaci Juraj Jánošík. Míňame jazyk klebetnice a pokračujeme do Dómu vápencových vodopádov.
Tu niekde sme v najvyššom bode. Vystúpali sme asi 125 výškových metrov, nad nami je ešte asi 50 metrov horniny, nachádzame sa takmer pod vrcholom Kobylieho vrchu (1109 m). Veľký vodopád má až 56 metrov. Obchádzame ho dookola a klesáme dole. Vodopád je zakončený krásnymi varhanami. Z Hudobnej siene k nám doliehajú zvuky zvláštnej hudby. Dole sa odohráva malé predstavenie, ktoré na chvíľu zhliadneme z výšky. Zostupujeme nižšie a sprievodkyňa použije skratku. My zatiaľ obchádzame cez Tichú sieň a Galériu a obdivujeme ďalšie výtvory sintrovej výzdoby, napríklad hlavu vlka.
Zostupujeme do monumentálnej Hudobnej siene. Pani sprievodkyňa nám púšťa hudobnú ukážku, osvetlenie sa vkusne mení. Päť reproduktorov vytvára úžasný akustický zážitok. Skúsim nahrať aj krátke video, no to nie je ako naživo. Pred objektívom sa mi mihne svetlý bod. Neviem či svetelný odraz alebo miestny obyvateľ. Jaskyňu vraj obýva sedem druhov netopierov. My sme videli visieť dvoch.
Po hudobnej ukážke zostupujeme cez Rúrovitý dóm do Bieleho dómu. Vidíme aj časť starých schodov, ktoré sa už nepoužívajú. Používame vybudovanú skratku prerazeným tunelom a dostávame sa do Dómu trosiek. Odtiaľ na rázcestie, kde sme začínali prehliadku. Vychádzame von, strávili sme v jaskyni zhruba hodninku. Stálo to za to.
Jedna vec mi nie je jasná. V znaku jaskyne sa nachádza veľký stalagmit v tvare šikmej veže v Pise. Nesprávne ho volajú tiež Pizzanská veža (na stránke ssj.sk). Je rozdiel pizza a Pisa. Myslel som, že je to jeden zo stalagmitov v jazierku v Palmovom dóme. Asi som nedával pozor. Teraz čítam, že by mal byť v nejakom Zrútenom dóme (podľa Wikipedie). Žeby to bol Dóm trosiek? Toto mi teda uniklo, zjavne sa tu budem musieť vrátiť, no najskôr v budúcom roku.
A ešte jedna spomienka. V apríli 2011 som bol v tejto jaskyni posledný krát. Bolo to počas mítingu organizovaného spoločnosťou Konica Minolta. V Hudobnej sieni sme mali vtedy prezentáciu. Našiel som aj niekoľko fotografií, tak ich prikladám na porovnanie. Jaskyňa medzitým prešla v roku 2015 masívnou rekonštrukciou. Vymenilo sa staré žlté zábradlie za nerezové, čomu sa tešia aj zamestnanci. Je to jednoduchšie na údržbu, netreba ho natierať. Osvetlenie prešlo rekonštrukciou a svetlá boli nahradené LED osvetlením. Taktiež betónové chodníčky prešli zmenou, je viac schodov ale sú nižšie a pohodlnejšie. Myslím, že to jaskyni veľmi pomohlo a odporúčam jej návštevu každému.
A na záver som spojil niekoľko fotiek, kde je rozdiel 10 rokov. Kto chce technicky porovnať, ako fotil iPhone 4 v roku 2011 a ako fotí teraz iPhone 12 Pro Max.
