Bolo 16. marca 2021, keď synovi Tomimu prišla smska o pozitívnom teste na covid. Išiel som do Tesca na veľký nákup pripravujúc sa na karanténu a zastavil som sa ešte v práci po počítač. Stihol som sa domov vrátiť akurát pred ôsmou večer, platil zákaz vychádzania po 20:00. Medzi inými základnými potravinami som kúpil aj vodku Finlandia, špeciálnu výročnú edíciu k 50. výročiu. Prišiel som domov a robil som si srandu, že vodku máme a už len zohnať Bromhexin a porazíme covid. Ani som len netušil, čo ma čaká a ako som sa mýlil.
Na druhý deň ráno nám Vierka urobila AG test a aj môj vyšiel pozitívny. Náhle sa všetko zmenilo. Na vodku som samozrejme zabudol, prišla teplota, neskôr hospitalizácia, a opakovaná umelá pľúcna ventilácia. Dostal som desiatky litrov infúzií a tisíce tabletiek, ale Bromhexin nie. Som tu, prežil som, o tom som popísal v iných článkoch.
Prišli Vianoce a štedrý večer. Otvorili sme Prosecco a dali si ho s granátovým jabkom. Na to Tomi pozerá do barovej skrinky a vyťahuje Finlandiu. Hovorí mi, či si pamätám, kedy som ju kúpil. Ja že nie, tak mi to pripomenul. Ten pamätný nákup mi už vtedy pripadal výnimočný, tak som mal fotku a pozerám, Finlandia je tam. Tak sme ju dnes otvorili a ďalšie poháre prosecca sme ňou obohatili. Predtým sme ju narýchlo ochladili v mrazničke. Sekt + vodka, niekto tomu hovorí biely medveď. Naša verzia je tiež príjemná, tak si teda sedíme pri stromčeku a užívame si to, že sme stále spolu a tešíme sa z toho. O dva dni budeme komplet aj s vnučkou Vaneskou.
Na zdravie všetkým, šťastné a veselé. Byť doma na vianoce so svojimi najbližšími je najviac.
P.S.:
A ten pán predseda je zatiaľ stále neprávoplatne odsúdený. Zatiaľ!
