Najprv malý úvod pre tých, čo nevedia o čom to je. Vrátim sa trochu dozadu v čase. Príchodom covidu v roku 2020 som sa viac vrátil k bicyklu, k rôznym bicyklom. Horský, mestský, elektrický, cestný, celoodpružený, vyskúšal som kadečo. S príchodom chladného sychravého počasia som skúsil aj trenažér a rôzne aplikácie s tým spojené. Po zlomenine kľúčnej kosti na konci sezóny som absolvoval operáciu a začal som rehabilitovať. Bol december, tak som znova sadol na trenažér a behom nasledujúcich dvoch mesiacov som sa dostal výkonnostne nazad na úroveň pred úrazom. Tak ma zložil covid. Mal som dovtedy na trenažéri najazdených približne 2000 km.
Trochu k vybaveniu
Základ tohto virtuálneho bicyklovania je, že používam skutočný bicykel, na ktorom jazdím aj vonku. Najprv som mal požičaný trenažér Tacx, kde sa založil bicykel a zo zadného kolesa sa sila prenášala trením cez valec so zotrvačníkom. Aplikácia zobrazuje trasu a podľa profilu trenažér mení odpor, takže cítim kopec, prehadzujem jednotlivé prevody ako pri jazde vonku. Ak mám aplikáciu pred sebou na veľkej obrazovke, tak ma mozog vtiahne do deja a pripadám si ako vonku. Len neriešim rovnováhu, smer jazdy a brzdy. Podľa použitej aplikácie je zobrazená buď reálna trasa, video v slušnej kvalite, alebo počítačom generovaná krajina. 3D model vrátane prírody, rastlín, zvierat, budov. Generuje sa denná, či nočná hodina, slnko, tiene, dokonca rôzne počasie. Povrch cesty môže byť rôzny a aj trenažér podľa toho generuje iný odpor. U mňa aplikácia beží na iPade, ktorý mám pripojený cez USB-C -> HDMI kábel k veľkému televízoru. IPad komunikuje s trenažérom cez bluetooth. Trenažér súvisle meria podávaný výkon vo wattoch, kadenciu šliapania, prepočítava rýchlosť a vzdialenosť. Okrem toho mám Kalenji hrudný pás na meranie tepovej frekvencie, pripojený cez bluetooth.
Požičaný trenažér Tacx som vymenil za vlastný trenažér Elite Direto X, kde zakladám ten istý bicykel. Dám dole zadné koleso a pohon na trenažér sa prenáša priamo reťazou. Na oske trenažéra mám 10-kolečko 11-32 a podľa odporu (profilu trate) radím prevody podobne ako vonku. Vpredu na bicykli sú dva taniere (40/52 zubov), teda 2x10 prevodov. Tento trenažér je oveľa tichší, pôvodný požičaný bol v byte takmer nepoužiteľný. Bolo ho počuť aj o pár poschodí nižšie. Na takto nadstavenom bicykli s obrazom pred sebou som dokázal jazdiť aj jazdy trvajúce dve hodiny. V priemere hodinová jazda bola štandardom, pričom som dokázal jazdiť tú hodinu s priemerným výkonom cca 180W.
Čo sa týka softvéru, skúsil som rôzne aplikácie. S trasou v skutočnej krajine som vyskúšal FulGaz a Rouvy. Videá často nahrávajú iní používatelia, tak som si prešiel aj známe trasy, napríklad hrádzu okolo Dunaja z Bratislavy do Hamuliakova, alebo cyklotrasu zo Šariša do Prešova, taktiež mne známu cyklotrasu z Grosseta do Mariny di Grosseto.
Pozrel som si zo sedadla bicykla niekoľko okruhov F1, i peknú krajinu v Toskánsku, či prímorské cesty v stredomorí. Aplikácia taktiež zobrazuje všetky podstatné dáta počas jazdy, ako čas, vzdialenosť, rýchlosť, tep, výkon, kadenciu, či percento stúpania alebo klesania. Často aj výškový profil trate a mapu. Niektoré aplikácie kreslia aj postavu cyklistu na bicykli, prípadne aj okolitých cyklistov. Môžete sa s niekym dohodnúť a jazdiť spolu, alebo sa len tak pridať k niekomu neznámemu. Práve možnosť jazdiť s ďalšími cyklistami sa mne zapáčila najviac. Preto som sa rozhodol, že najčastejšie jazdím v aplikácii Zwift.
Zwift
Aplikáciu spustili v roku 2014, navrhli virtuálny ostrov Jarvis Island, ktorý sa neskôr rozšíril na krajinu zvanú Watopia. Pribudli horské úseky Col du Zwift, sopka Volcano, majská džungľa, veľké stúpanie podľa skutočného aplského kopca nazvané Alpe du Zwift, či cesta púštnou krajinou Fuego Flats. Existujú vybrané trasy, alebo okruhy. Prípadne sa môžete len tak voziť po krajine a na križovatke sa rozhodnúť, kam pokračovať a s vami v rovnakom čase jazdia aj tisíce skutočných ľudí z celého sveta, ktorých stretávate v tejto krajine. Okrem tejto virtuálnej krajiny existujú aj ďalšie svety inšpirované miestami, kde sa konali majstrovstvá sveta. Od roku 2015 je okruh v Richmonde, kde Peter Sagan získal svoj prvý titul majstra sveta. Je to super si to vyskúšať. Podobne existuje Londýn s kúskom krajiny anglického vidieka. Taktiež časť krajiny v Yorkshire, časť okruhu v Innsbrusku, či časovka z Giro d’Italia v Bologni. Taktiež si môžete zajazdiť po francúzskom vidieku, prípadne na okruhu v Paríži, kde sa každoročne končí Tour de France. Samostane stojí za zmienku jazda v New Yorku, kde je namodelovaný skutočný Central park a nad ním vznikli ďalšie virtuálne cesty umiestené na nadjazdoch a strechách budov. V minulom roku pribudol nový svet s motívom japonskej krajiny nazvaný Makuri Island s mestskou časťou nazvanou Neokyo. Mesto je zobrazené v noci osvetlené lampami a neónmi. Každý deň si môžete zvoliť jazdu vo Watopii alebo v jednom z dvoch iných svetov, ktoré sú daný deň v ponuke. Tá sa mení a postupne sa vystriedajú za pár dní všetky svety. Existuje aj kalendár, kde sa to dá vopred pozrieť. Môžete sa prihlásiť do organizovanej skupinovej jazdy, a tým sa dostať kamkoľvek. Denne sú na programe desiatky takýchto jázd v rôznom čase, rozdelené podľa výkonnosti. Aj na to existuje jednoduchý spôsob, ako sa v tom zorientovať. Existujú taktiež spoločné tréningy, prípadne prednastavené cvičenia striedajúce rôzne výkony, tempá, intervalové tréningy, cvičenia na určenie výkonu. Samostatnou kapitolou sú rôzne časovky. Existuje kritérium na malom špeciálnom okruhu zvanom Crit City. Vrcholom toho všetkého býva Tour de Zwift, ktoré sa rozbehne už tradične po novom roku. Má osem etép, v každej etape sú na vybranie tri možné okruhy podľa obtiažnosti s rôznou dĺžkou a prevýšením. Každá etapa sa dá jazdiť ako skupinová jazda, štartuje sa niekoľko dní každú celú hodinu, vo dnes, v noci. Stačí si zvoliť a pridať sa. Po pár dňoch ide ďalšia etapa a tak ďalej. Na konci po poslednej etape sa na pár dní ešte vrátia nazad na chvíľu predchádzajúce etapy, aby ich mohli absolvovať ľudia, ktorí niečo nestihli v riadnom termíne. Je to pekná výzva a zaujímavý spôsob spoznávania jednotlivých svetov, keďže etapy sú vyberané vo všetkých krajinách.
Tour de Zwift 2021
Pred rokom som absolvoval celú tour, niektoré etapy som si dal viac krát, prípadne som odjazdil aj dve varianty danej etapy. Prvú etapu som jazdil 4. januára a ôsmou som ukončil tour 8. februára, teda zábava trvajúca viac ako mesiac. Spolu som odjazdil 13 jázd, približne 305 km. Trochu viac o tom vidno v mojich poznámkach. Moji priatelia na cyklistickom a bežeckom portále Strava si to dokážu nájsť, stačí pozrieť aktivity v danom čase.
Post covid jazdenie
Keď som po prepustení z nemocnice začal z nuly, najprv som sa naučil chodiť. Neskôr ma lákalo na bicykel, aj keď som videl na reakciách fyzioterapeuta, že to má ešte čas. Koncom júla, takmer dva mesiace po prepustení som požiadal suseda, aby mi vyniesol trenažér a bicykel z pivnice. Poskladal som to a vyskúšal. Lákal ma pre mňa nový japonský Makuri Island. Vydržal som 10 minút s výkonom 52W. Okrem nedostatku sily bol problém aj v tom obsedieť na sedadle. Moje sedacie svaly prakticky neexistovali, rozmýšľal som, či nejak nezvládnem dať na sedadlo vankúš. Kosti strašne tlačili. Mimochodom posledná moja jazda pred covidom trvala hodinu s priemerným výkonom 141W. Pokračoval som pomaly v auguste troma jazdami a dostal som sa na 20 minút s 81W. V septembri som veľa netrénoval, ale moje svaly sa spevnili. Vydržal som sedieť takmer 40 minút s 90W. V októbri som si vzal trenažér na Štrbské Pleso, ale tatranská príroda zvíťazila a dal som si len dve jazdy. V novembri som bol v kúpeľoch, tak som to vynechal úplne. No moja kondícia išla hore a pokračoval som v decembri. Najdlhšia jazda už bola 45 minút s priemerným výkonom 115W, čo sa mi v januári podarilo jemne zvýšiť rovnako dlhou jazdou na 120W. Dokopy som do včera v novej “rehabilitačnej” ére najazdil už 250 km. Moja kondícia výkonovo je približne v dvoch tretinách predcovidového stavu. Viac mojich kamarátov začalo taktiež jazdiť na trenažéri. Včera som sa dohadoval s jedným z nich na spoločnej jazde a navrhol mi druhú etapu Tour de Zwift, na ktorú som medzitým úplne zabudol.
Tour de Zwift 2022
Tak som si to včera pozrel a zistil som, že prvá etapa sa ide posledný krát dnes o 8:00. O deviatej začína druhá etapa, pričom on navrhoval jazdu o 17:00. Tak som sa rozhodol odložiť našu spoločnú jazdu a o ôsmej som sa prihlásil do posledného štartu prvej etapy. Vybral som si samozrejme najkratšiu variantu - okruh na ostrove Makuri nazvaný Two Village Loop prechádzajúci dvoma dedinami. Spoločným menovateľom všetkých troch okruhov prvej etapy bolo Flat is Fast, teda ploché je rýchle. Čakalo ma zhruba 13 km s prevýšením 88 metrov. Pristúpil som k tomu zodpovedne, obliekol som si tréningový dres, obul tretry a nasadil rukavice. Pár minút pred štartom som bol pripravený a rozohrieval som sa pomalým točením. Odštartovali sme a klasicky sa vytvorili skupinky. Bolo tam spolu cca 200 ľudí. Je fajn ísť v skupinke, lebo aplikácia zohľadňuje aj odpor vzduchu a voziť sa za niekym znamená menšiu námahu. Odhadoval som, že to bude čosi vyše pol hodiny. Celkom to zbehlo a v cieli mi to napísalo 32:08. Cieľom vôbec nebola rýchlosť, ale účasť. No zas neflákal som to. Vypočítalo mi to priemerný výkon 114W. Celkom sa už teším na druhú etapu a verím, že si ju dám spolu s kamošom. Čaká nás 15 kilometrov s prevýšením 235 metrov v Londýne a po anglickom vidieku v štýle “Mountain Madness”, teda horské šialenstvo. Verím, že si to užijeme aj keď to bude o trochu ťažšie ako dnes.
