reklama

Dedičstvo naších predkov, zachovaj nám Pane

Bol krásny májovy deň. Na toto ročné obdobie, až nezvyklo horúci. V ruke som držal oznámenie z geodézie, že moja mamka si ma prísť prevziať lesný pozemok, ktorý zdedila po rodičoch a starích rodičoch. Bolo na ňom uvedené taktiež miesto, kde sa spomínana parcela nachádza. Kedže už má svoj vek, aj zdravotné problémy a túto cestu by nezvládla, mal som tam ísť ja. Nemal som potuchy kde to je a tak sa môj ocko rozhodol, že tam pôjdeme spolu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Zbalené ruksaky s jedlom, vodou a vytyčovacími kolíkmi sme si vyhodili na ramená a vydali sme sa na cestu. Bolo takmer pravé poludnie, takže sa nám v tej páľave kráčalo dosť ťažko. Za dedinou sme vyšli na poľnú cestu, ktorá sa kľukatila do mierného kopca. Míňali sme miesta, kde sa mi oživovali nádherné spomienky na moje detstvo. Miesta, kde sme sa hrávali na indianov. Stále tam boli tie iste vŕby, z ktorých sme si každú jar robili píštalky a neskôr sme si tam stavali bunkre. Potok, na ktorom sme si vždy začiatkom leta postavili hrádzu a celé prázdniny sme sa tam chodili kúpať. Teraz bol o čosi užší ako ten v mojej pamäti. Možno to bolo tým suchom, alebo jednoducho tým, že ako dospelému sa mi až taký veľký nezdal. Poľahky sme ho prebrodili, opatrne stúpajúc na kameňe trčiace z vody.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ďalši úsek cesty smeroval do ešte stŕmšieho kopca. Cesta bola vymytá od každoročných lejakov a vyčnievali z nej obrovské kamenné balvany. Mal som pocit, že sme na tatranskej magistrále. Tu sme si dali prvú prestávku na občerstvenie. Pocit, ktorý som v tej chvíli zažíval, bol presne ten, o ktorom som snival celých šesť rokov môjho pobytu v zahraničí. Tá omamná vôňa starých smrekov a borovíc, sa nedá ničím zaplatiť. A v tomto nádhernom prostredí, sme s ockom prebrali témy, o ktorých sa da rozprávať len na takých miestach.

Keď sme dorazili do priestoru, kde sa podľa popisu mala nachádzať naša parcela, čakal nás tam chlapík, ktorý nám ukázal kde si môžeme zatĺcť značkovacie kolíky. Následne nás previedol celou časťou lesa, ktorá teraz patrila mojej mamke. Dozvedel som sa, že toto boli pôvodne lúky, na ktorých mojí prastarí rodičia kosili a sušili seno. Bol to veľmi ťažký terén v kopci a ja som obdivoval, koľko lopoty museli mojí predkovia zakúsiť, aby si dorobili každodenný chlebík. Takmer s posvätnou úctou som prechádzal po tejto zemi a v hlave som mal obrovský roj myšlienok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som si večer v našom mestskom byte líhal do svojej postele a od únavy mi začali padať viečka, mal som nádherný pocit z prežitého dňa. A práve pre takéto pocity, sa oplatí žiť.

Venované mojím drahým rodičom.

Ján Bilek

Ján Bilek

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bývalý profesionálny tanečník, s dušou cestovateľa a dobrodruha, pre ktorého je rodina tým najväčším darom. Zoznam autorových rubrík:  Z cestovaťeľského denníkaRodinaOsobnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu