Z rádia sa ozývali krásne vianočné melódie. Neboli to typické slovenské koledy, ale anglické vianočné songy. No aj napriek tomu zasiahli moje vnútro a ja som cítil ako vo mne expanduje. V tej chvíli som si uvedomil tu úžasnú silu vianočných melódii. Nech už sú v akomkoľvek jazyku a nech ich počujete v ktoromkoľvek kúte sveta, výsledok je stále rovnaký. V tomto období sa nám všetkým roztápajú srdcia. Čim to asi je, že ľudia jediný krát v roku pociťujú takmer to iste. Čo nás to núti byť jedenkrát v roku inými, než sme počas celého roka? Snažíme sa byť štedrý. Robíme finančné zbierky a pomáhame ľuďom, na ktorých si počas celého roka možno ani nespomenieme. Rodiny sa stretávajú, deti navštevujú svojích rodičov a rodičia zas deti. Vzájomne sa obdarúvame a snažíme sa urobiť radosť jeden druhému. Čo nás to tak spája a stmeľuje v tomto čase...? Čo za sila nám v tomto magickom čase sťahuje hrdla a tlačí nám sĺzy do očí...? Žeby sviatok Deda mráza? Alebo nejaké pohanské sviatky zimnej rovnodennosti?
Ja svoju odpoveď na tieto otázky poznám už veľmi dávno. A nech už ľudia dajú akékoľvek prívlastky týmto sviatkom, pravda zostane vždy pravdou. Pretože to Betlehémske Božie dieťa, ktoré k nám rok čo rok prichádza, sa s láskou dotkne srdca každého jedného z nás, či už si to priznáme alebo nie.
