Američania po mesiacoch konečne schválili pomoc Ukrajine. Pomaly sme strieľali šampanské. Je však načase uvedomiť si, že aj s touto pomocou nemá Ukrajina reálnu šancu vytlačiť ruskú armádu zo svojho územia. Ľudia, ktorí ešte dúfajú v nejaké grandiózne operácie, by mali krotiť optimizmus.
Ruská armáda je prisilná
Jediná realistická šanca na oslobodenie Ukrajiny vojenskou silou pominula v roku 2023. Letná ofenzíva Ukrajincov začala neskoro a s nedostatočnými silami. Ruská armáda bola pripravená. Západné krajiny toľko otáľali s poskytnutím účinnej výzbroje, až Ukrajincom znemožnili šance na úspech v čase, keď bola Ruská armáda zraniteľná. Neposkytnutie F-16 a dostatočného množstva systémov PVO znamenalo ruskú nadvládu vo vzduchu a ukrajinské šance na úspech boli utopené pod návalom kĺzavých bômb a rakiet z vrtulníkov Ka-52. Dnes je kvantitatívny, ale aj kvalitatívny rozdiel už drvivý, Ruská armáda už nie je to, čo bývala. Je oveľa silnejšia operatívne aj takticky, technika je prispôsobená ukrajinskému bojisku čoraz lepšie, vojaci sú vycvičenejší a lepšie vybavení, dôstojníci skúsenejší. Videá z nepodarených útokov vidíme, ale tie podarené znamenajú pravidelný ruský postup. Ruský vojnový priemysel šliape na plné obrátky. Bohužiaľ, najoptimistickejšie očakávanie pre Ukrajinu je dnes stabilizácia frontu a maximálne lokálne úspechy.
Môže Ukrajina vyhrať? Áno, v Rusku.
Trúfam si povedať, že vojensky už Ukrajina vyhrať nemôže. Musí vyhrať inak, musí vyhrať v Rusku. A tu bude naša pomoc kľúčová. Rusko je vojnou značne vyčerpané, jeho ekonomika deformovaná, rezervy dochádzajú. Odhady ruských finančných možností sa rôznia. Tie najoptimistickejšie hovoria o 4 až 6 mesiacoch ruských finančných rezerv, tie pesimistickejšie o 12 až 18 mesiacoch. Pri totálnej mobilizácii sa hovorí o minimálne piatich rokoch. Veľa bude záležať od cien ropy a ruských možnostiach ju predávať. Sankcie zatiaľ významne neobmedzili ruskú schopnosť viesť vojnu. Obmedzili však ruské možnosti v civilnej ekonomike. Vojensko-priemyselný komplex vysáva zdroje a životná úroveň Rusov klesá. Objavujú sa zlyhania v základnej infraštruktúre. Zatiaľ však nemáme reálne vyhliadky na občiansky odpor, alebo masové protivojnové hnutie. Ruskému vedeniu sa darí presvedčiť väčšinu svojich občanov, že vojna zmysel má, aj keď za ňu Rusko draho platí. Aby sa to zmenilo, je potrebné urobiť tieto veci:
Ukrajine sa musí podariť stabilizovať front
Po vyše dvoch rokoch intenzívneho konfliktu musíme pozerať na to, ako urobiť situáciu na fronte nedôležitou. Ruská armáda postupuje, ale pomaly. Zrejme neexistuje realistická šanca, aby obsadila nejaké naozaj veľké ukrajinské mesto. Rusi budú radi, ak obsadia Donbas a poďakujú ortodoxným (a mnohí aj moslimským) nebesiam. Pri Ukrajine je jasné, že bude rada, ak sa Rusom nepodarí odkrojiť ďalšiu zásadnú časť Ukrajiny. Ak po západnej finančnej injekcii front zamrzne a ruská armáda začne trpieť neprijateľné straty za každý postup, vyhliadka na rokovací stôl naberie reálnejšie kontúry. Ideálna by bola séria aspoň lokálnych úspešných protiútokov ukrajinskej armády. Rusi budú ochotní rokovať iba vtedy, ak si budú istí, že pokračovaním vojny už nič podstatné nedosiahnu. Intenzívne vojnové úsilie bez úspechov je pre verejnosť niečo iné, ako intenzívne vojnové úsilie s aspoň čiastkovými úspechmi. Aj preto je dnes dobýtie každej dediny či mestečka prezentované ako obrovský úspech a každý postup o pár stoviek metrov znamená pomaly prielom frontu. Platí pre obe strany.
Západ musí vykonať maximum pre uplatnenie sankcií
Uplatňovanie sankcií je dnes podstatne lepšie ako v prvých rokoch vojny, ale stále je to málo. Rusi stále majú cesty, ako sankcie obísť, aj keď drahé a čoraz náročnejšie. Musíme prinútiť Rusko utrácať svoje rezervy rýchlejším tempom. Počet mesiacov, kedy je Putin schopný viesť vojnu s relatívne nízkymi domácimi nákladmi, sa musí znížiť na minimum. Absolútne kľúčové bude v tomto smere obmedziť ruské príjmy z ropy. Obchod s Čínou je do veľkej miery nepostihnuteľný a recipročný, tam svet mimo tlaku na čínske banky nemá veľmi čo urobiť. Práve vzťah s Čínou je v tejto vojne pre Rusko kľúčový, a Západ zatiaľ nenašiel účinný spôsob, ako ho narušiť. Obchod s Indiou a ďalšími krajinami tretieho sveta je pre Rusko oveľa problematickejší a sankcie naň doliehajú tvrdšie. Súčasné zvýšenie cien ropy však opäť nahráva zvýšeniu objemu predaja lacnejšej ruskej ropy. Západ musí tlačiť na zníženie cien a zároveň hľadať spôsoby, ako maximálne sprísniť sankcie.
Rusko po vojne musí dostať možnosť na normálnu budúcnosť
Ruská daň za vojnu je do značnej miery odložená. Nejde len o zmrazené ruské rezervy na západných účtoch, intenzívny konflikt spôsobil typicky vojnové deformácie v ruskej ekonomike. Vzťahy s najvyspelejšími svetovými krajinami, ktoré dodávali do Ruska produkty špičkových technológií, sú na bode mrazu. Zlá demografická situácia sa vplyvom vojny zmenila na katastrofickú. Nikto nevie, koľko vdov, sirôt a vojnových invalidov zaťaží ruský sociálny systém, budú to zrejme státisíce. Rusko stratilo tiež vyše milión emigrantov, vačšinou vzelaných a produktívnych. Jednostranné zameranie na vojnovú výrobu bude znamenať obrovské problémy so štruktúrou ekonomiky pri povojnovom prechode na civilnú výrobu a zrejme hlbokú recesiu. Rusko teraz míňa svoje rezervy na obrovské fiškálne stimuly (odhady hovoria až o 10% celkového HDP). Tieto rezervy sú však do veľkej miery vyčerpané, a teda nebudú použiteľné na fiškálne stimuly, ktoré by pomohli Rusku rozbehnúť znova mierovú ekonomiku. Ak sa v Rusku znova zopakujú 90-te roky, k trvalému politickému posunu vo vzťahoch nepríde. Tie najpesimistickejšie odhady hovoria dokonca to, že kvôli nastaveniu ruskej ekonomiky je ukončenie vojny už len ťažko možné, a Rusko v nej bude musieť pokračovať útokom na NATO. Hrozba povojnovej recesie je totiž dobre známa a môže zlomiť krk súčasnej vládnucej verchuške. Európske krajiny musia urobiť všetko preto, aby ich obranyschopnosť významne narástla a všetko preto, aby Ukrajina nepadla a aby odvrátili tento extrémny scenár.
Západná politka však nemôže byť len bič, musíme pridať aj trochu cukru. Rusko musí dostať garancie, že po spoločnom mierovom usporiadaní Ukrajiny, s ktorým bude nezávisla Ukrajina súhlasiť, dostane možnosť obnovy obchodných a politických vzťahov so Západom. Musí dostať bezpečnostné garancie a garancie pôžičiek a investícií pre rýchle obnovenie mierovej ekonomiky. Samozrejme, nemôže to byť bez podmienok. Jednou z nich musí byť koniec súčasnej ruskej politickej reprezentácie. V celej tej smršti geopolitických a ekonomických teórií je totiž hlavným dôvodom vojny a prekážkou mieru práve ona.
Diplomaciu dnes znemožnuje najmä ruské vedenie
Diplomatické riešenie dnes znemožňuje najmä prezident Putin a jeho kolegovia v ruskom vedení. Na to, aby sa diplomacia vôbec začala, je potrebné poznať hlavný cieľ a úmysel protistrany. Pre Ukrajinu (a jej podporovateľov) je cieľ jasný, zachovať zvrchovanosť a územnú celistvosť svojho štátu. Čo je však cieľ Ruska? Na začiatku invázie to bolo nepochybne politické ovládnutie Ukrajiny ako štátu, dosadenie bábkovej vlády. Kým bol tento cieľ jasný a živý, boli možné aj rozhovory v Istanbule. Dnes, keď je viac-menej jasné, že daný cieľ sa naplniť nepodarí, je dosť ťažké dekódovať ruské úmysly na Ukrajine a tým pádom ťažké robiť akúkoľvek diplomaciu. Samozrejme, môže byť ovládnutie Donbasu, ochrana ruskojazyčného obyvateĺstva alebo akási "denacifikácia" Ukrajiny. Veľmi vágne na to, aby sme to mohli brať vážne. Skutočný cieľ Ruska na Ukrajine teda ostáva skrytý. Je dosť možné, že žiadny neexistuje, a vojna prebieha zo zotrvačnosti, lebo jej ukončenie prinesie Putinovi viac politických problémov, ako má teraz. Je jasné, že pri súčasnom spôsobe vojny, ktorý nepredstavuje pre Západ bod, z ktorého niet návratu (akým by bolo napr. použitie jadrovej zbrane), nemá Rusko silu na podmanenie si Ukrajiny ako celku. Dobytie a anexia Donbasu predstavuje pre Rusko skôr geopolitický problém, ako riešenie. Ochranu ruskojazyčného obyvateľstva Donbasu Rusi vyriešili tak, že chlapov poslali zomrieť na front a územie zdevastovali bombami. Jeho obnova bude znamenať ďalšiu veľkú záťaž pre ruské financie (v Rusku už obyvateľstvo rozpráva o drahom Kryme). Denacifikácia je niečo tak smiešne a nekonkrétne, že ani samotný Putin v rozhovore s Carlsonom nevedel definovať, čo presne si pod tým predstavuje. Hovoril o tom, že Ukrajina podpíše akýsi papier... Všetky dekódovateľné ciele Ruska na Ukrajine je ťažké brať vážne, lebo ich dôležitosť je absolútne neúmerná obetiam, ktoré Rusko na ich dosiahnutie vynaložilo. Skutočný cieľ teda buď neexistuje, a tým pádom sme svedkami iracionálneho a nedostatočne kvalitného ruského vedenia, alebo je cieľ natoľko radikálny, že rokovanie o ňom bude apriori Ukrajinou a Západom odmietnuté. Aby bola možná diplomacia, musí aspoň jedna strana definovať jasný úmysel, s ktorým môže protistrana súhlasiť, a teda sa stane bázou pre rokovania. Dnes má jasný úmysel iba ukrajinská strana. Západ môže robiť iba kroky, ktorými Rusko prinúti a zároveň motivuje k jeho akceptácií a rokovaniam o tom, za akých konkrétnych podmienok bude pre Rusko trvalo prijateľný.
Som presvedčený o tom, že čestný mier sa na Ukrajine dosiahnuť dá. Vyžaduje si však našu jednotu a odhodlanie vytrvať v podpore Ukrajiny. Kým si aj bežní Rusi neuvedomia nezmyselnosť konania svojich politikov, čestný a trvalý mier bude iba ťažko možný. Musíme im v tom pomôcť celou plejádou stimulov. K tým negatívnym, ako sankcie, je potrebné dodať aj pozitívny, a to vyhliadku na normalizáciu vzťahov a povojnovú pomoc. Bude si to však vyžadovať odvahu a kompromisy aj z našej strany. Kompromis však musí prísť z pozície sily, nie zo slabošskej a ponižujúcej pozície, ktorú nám verklíkoval Fico a spol., kým ho nevyfackala realita.
