Matovičov praotec je Ján Ľupták
Anti-intelektuálny populizmus u nás nezačal s Igorom Matovičom. Vytvoril ho, hádam neúmyselne, Janko Ľupták, zvaný Kelňa. Ak sa nemýlim, patrí mu autorstvo dnes už zľudoveného výroku "z grafov sa človek nenaje." Ten symbolizuje útek od systematickej expertnej práce k jednoduchým a skratkovitým riešeniam, predstavovaným zemitým jazykom, ktorému rozumie pospolitý ľud. Janko Kelňa tým dokázal vytvoriť kontrast aj k Vladimírovi Mečiarovi, ktorý aj keď bol politikom zásadne ľudovým, predsa len mal príliš rád premúdrelé reči a auru vševedúceho otca. Neviem, či sa vtedy niekto vôbec pozastavil nad tým, že pomerne tupý murár dokázal obísť Mečiara "od krčmy."Janko Kelňa však prišiel do politiky s holým zadkom, jeho úsilie sa skončilo kdesi v Devín banke a úspech prvého človeka z ľudu v politike mal krátke trvanie.
Amorálny a cynický populizmus Fica
Po Dzurindovej ére vsadil Robert Fico na podobný typ cynického premysleného populizmu, ktorého priekopníkom bol Vladimír Mečiar a dotiahol ho do dokonalosti. Krčma však Ficovi nikdy nevoňala. Ako človek od mladého veku sa tlačiaci medzi elitu v nej pôsobil neprirodzene. Ak niečo, tak Smer sa aspoň v nejakej rovine snažil pôsobiť intelektuálne a velikáni ducha, ako nebohý Pavol Paška, sa v jednom prípade púšťali do pomyselnej diskusie s velikánmi ľavicového liberalizmu ako John Dewey, či John Rawls. V strane pôsobili ľudia ako Maďarič, Čaplovič, či Zala, ktorí dávali Smeru ďalšiu štipku elitárskeho puncu. Podobne ako Mečiar, aj Fico slávil s touto kombináciou úspechy. To, že dnes vytiera dno žumpy je skôr kombináciou akútnej potreby a schopnosti bez mihnutia oka využiť situáciu. O Ficovi sa dá povedať všeličo, ale nedovzdelaný hlupák to určite nie je.
Igor Matovič: génius anti-intelektuálneho populizmu
Igor Matovič je génius. Má nos na problémy, vie ich zrozumiteľne pomenovať a zaujať, má nepochybne obrovskú charizmu a je talentovaný manipulátor. Na rečiach o jeho nízkom IQ sa väčšinou smejem. Myslím si, že je to naopak, jeho IQ dosahuje vysoko nadpriemerné hodnoty. Svojim úspešným podnikateľským príbehom dokázal aj to, že je mimoriadne činorodý a schopný, čím si vyslúžil aj miesto na prvej kandidátke SaS. Navyše, nechýba mu odvaha. Jeho vzostupu priali okolnosti. Únava z elít bola po Dzurindových a Ficových vládach, ktoré mali predstavovať to najlepšie sprava aj zľava, ale utopili sa v hádkach a korupčných škandáloch, evidentná. Igor Matovič nebol sám, ktorý z únavy ťažil, zviezol sa aj Kotleba. Po vražde Jána Kuciaka, keď spoločnosť nadobudla definitívny dojem, že klasická politika akosi nefunguje, mal však Matovič nepomerne lepšiu pozíciu.
Maják v dokonalej búrke
Spoločenská objednávka po vražde bola jednoznačná: Stop korupcii a "našim ľuďom" v politike. Kým klasické strany sa snažili zaradiť antikorupčný naratív do vejára svojich dlhodobých politík, a ponúkali skôr systémové riešenia, Igor Matovič bol jediný, kto sa vyjadril jednoznačne: pozatváram a znárodním. Nič iné ani nemohol urobiť, práve na ostentatívnom boji proti korupcii postavil svoju politickú kariéru. V búrke sklamania z elít a emócií po vražde sa táto jednoznačnosť stala majákom pre sklamaných a nespokojných. Igor Matovič tak dokázal nevídané, porazil Roberta Fica.
Semienko Jána Ľuptáka vyklíčilo, vyrástlo a... zoschlo.
Igor Matovič je síce génius, ale chýba mu jedna dôležitá vec. Tou je intelekt. Alojzovi Hlinovi povedal, že v živote prečítal iba jednu knihu. On to zrejme len tak nehovoril, on sa tým chválil. Napriek tomu, že oproti Jankovi Ľuptákovi je omnoho inteligentnejší a schopnejší, absencia vzdelania a intelektu ich stavia bok po boku. Myšlienkový primitivizmus kričal do sveta v predvolebných návrhoch, ako napríklad vládnutie podľa ankety. A to nebolo zďaleka prvý krát, čo jeho nezriadené nápady lietali verejnosťou. Pobláznenie však bolo priveľké, verejnosť chcela Jokera, ktorý zatoči s Ficom. Bola ochotná ignorovať primitivizmus v honbe za rýchlym spasiteľským ťahom. A prišli atómofky a múdrosráči, a smutný príbeh jednej vlády...
Prečo máme radi politikov "z ľudu?"
Politikov ako Matovič, či Boris Kollár máme radi kvôli rozprávke Byl jednou jeden král, a podobným nezmyslom. Kráľ je síce dobrosrdečný, ale trocha hlúpy, má zlých radcov a ľahko sa nechá ovplyvniť. A keď je kráľovstvo v ťažkostiach, je to príslušník pospolitého ľudu, ktorý ho zachráni, nie nejaký profesor, či vzdelanec. Minulý režim systematicky povyšoval naratív o vedúcej úlohe robotníkov a roľníkov, šikovne zakrýval to, že skutočne vládnúcou triedou bola vysoko elitná uzavretá nomenklatúra. Komunistický režim tak pestoval odpor k tradičnej elite a inteligencii, posilňoval v ľuďoch chuť na rýchle a zrozumiteľné riešenia. Skratkovitosť nebola na škodu, naopak, vyjadrovala proletárskeho ducha, ktorý sedliackym rozumom ukazuje, ako sa to robí. Naše televízie tento propagandistický bordel veľmi rady verklíkujú, čo svedčí o jeho žiadanosti a popularite. Ľud má radšej Jánošíka, ako Štefánika, a v politike sa nájde dosť ľudí ochotných to náležite zneužiť. Jedným z nich je aj Igor Matovič. Anti-intelektálny populizmus Janka Kelňu povýšil do dokonalosti. Aj preto teraz stojíme pred úlohou zachrániť demokraciu na Slovensku.
Autor je členom strany SaS a kandiduje za ňu do NR SR.
