Minister obrany Robert Kaliňák pred mesiacom ohlásil úmysel obstarať k plánovaným štrnástim kusom nadzvukových stíhačiek F-16 ešte štyri dodatočné stroje. Má to pre Slovensko zmysel? Áno a zároveň nie.
Prečo áno?
14 nakupovaných strojov je praktické minimum. Možno by sme sa zaobišli aj s menším počtom, pri MiG-29 sme tak dokázali existovať roky. Na primárnu spôsobilosť pohotovosti a air policingu teoreticky stačí 6 strojov (štyri pripravené a dva rezervné) za predpokladu, že ich dokážeme bez problémov servisovať. Na akékoľvek iné nasadenie by sme však v tomto prípade mohli zabudnúť. Žiadna účasť na medzinárodných cvičeniach, zahraničných misiách, žiadne rezervy pre poriadny výcvik pilotov, ostala by nám iba tá absolútne najzákladnejšia spôsobilosť, zhruba na úrovni toho, čo sme mali s MiG-29. Absolútne nehodná nákupu sofistikovaných strojov, akými sú F-16 block 70. Naše ozbrojené sily preto zvolili minimálny praktický variant nákupu 14 kusov. Prečo 14 a prečo by chceli viac?
Vzdušné sily NATO sú typicky členené do základných taktických jednotiek typu "krídlo" (squadron, escadron, gruppe), ktoré disponuje počtom od 12 do 24 strojov, Tie sú ďalej členené do sekcií po 4 stroje, ktoré sa ďalej delia na dvojice. 14 nakupovaných stíhačiek je teda praktické minimum, ktoré umožňuje rozdelenie krídla do troch sekcií po štyri stroje, plus dva rezervné/výcvikové stroje (samozrejme, vo väčších ozbrojených silách je krídlo integrované do väčších jednotiek). Takto koncipované krídlo teda dokáže pokryť základné úlohy obrany vzdušného priestoru a air policing v čase mieru a zároveň mať k dispozícií dve kompletné sekcie (2x4 stroje) na plnenie taktických úloh ozbrojených síl. Medzi tie môže patriť napríklad účasť na medzinárodných cvičeniach, misiách, v krajnom prípade je to obrana územia SR, či pomoc spojencom. Medzinárodné cvičenia NATO sú zamerané primárne na nácvik veľkých a komplexných vzdušných operácií, kde má zmysel účasť čo najväčšieho počtu strojov. Doplnenie stavu o štyri stroje by umožňovalo rozšíriť zostavu o ďalšiu sekciu, čo by posilnilo obranyschopnosť Slovenska, dalo ozbrojeným silám rozšírené taktické možnosti pri plánovaní nasadenia a operácií a umožnilo by väčšiu špecializáciu pilotov. F-16 je totiž veľmi univerzálny stroj, mimo plnenia úloh protivzdušnej obrany dokáže plniť aj úlohy úderov proti pozemným cieľom, či potláčania protivzdušnej obrany protivníka. Nezanedbateľná výhoda je tiež väčšia rezerva v prípade rozsiahlej údržby viacerých strojov.
A prečo zároveň nie?
Z čisto vojenského hľadiska je nákup dodatočných strojov v poriadku. Hlavná otázka je však inde: Môžeme si to dovoliť? Nákup 14 strojov F-16 nás vyjde na 1,8 miliardy Eur. Doplnenie stavu o ďalšie štyri stroje by stálo dalších cca 500 miliónov. Pre porovnanie: zvýšenie dane z tabaku a zavedenie dane zo sladených nápojov by malo priniesť štátnemu rozpočtu cca 100 miliónov Eur ročne. Môžeme si obrazne 5 rokov pripíjať drahou kolou na štyri stíhačky. Stav našich verejných financií len ťažko unesie akékoľvek dodatočné výdavky.
Na obranu však budeme vydávať 2% HDP ročne, konsolidácia sa týchto peňazí nedotkne. Ani táto suma však nestačí na ideálnu modernizáciu všetkých zložiek ozbrojených síl, ktoré boli dekády zanedbávané. Aj keby sa nákup dodatočných stíhačiek do tých 2% zmestil, tak len sotva obstojí. Musíme dôkladne vážiť každé vynaložené Euro a 500 miliónov sa dá využiť účelnejšie. Pre potreby protivzdušnej obrany sa dnes dajú využiť napríklad aj bezpilotné lietadlá. Tie vedia hliadkovať vo vzduchu dlhé hodiny bez prerušenia, a to pri zlomkových obstarávacích a prevádzkových nákladoch oproti F-16 (letová hodina F-16 stojí cez 20 tisíc Eur). Senzorická výbava bezpilotných lietadiel vie efektívne dopĺňať klasickú protivzdušnú obranu. Moderné radary vedia pohľadom "zhora" identifikovať ciele letiace nízko pri zemi a tak vypĺňať zóny, kde klasické pozemné radary "nevidia." Vedia identifikovať aj veľmi malé ciele, ako nepriateľské drony atď. Tiež vedia veľmi efektívne pomáhať aj v čase mieru pri potláčaní kriminality, terorizmu, pašeráctva, či nelegálnej migrácie.
Obrana štátu je dnes kvôli hybridným hrozbám veľmi komplexná záležitosť. Potrebujeme efektívnu obranu nie len proti klasickým vojenským hrozbám, ale proti celej škále destabilizačných prostriedkov nepriateľa. Ich nerušené využitie vie podkopať našu obranu ešte predtým, ako dôjde k samotnej vojenskej konfrontácii. Vojenský a civilný sektor sa prelína a musí sa naučiť efektívne spolupracovať. Práve tu má náš bezpečnostný systém najväčšie medzery a práve tu by malo smerovať úsilie a investície. Nákup dodatočných F-16 by sme v klasickej "horúcej" vojne zrejme ocenili. V tej hybridnej, ktorej dnes čelíme, má minimálne využitie.
