Na fronte dokopy nič nové, ale svetom nedávno prebehli (neviem, či naše médiá zastihli) dve celkom dôležité správy:
1. Objem ruskej ropy dodávanej Indii výrazne klesol.
2. Turecké a Čínske banky začali výrazne obmedzovať svoj biznis s Ruskom a financovanie ruského obranného sektora.
India masívne nakupovala ruskú ropu po začiatku vojny (až 40% ruského exportu), najmä kvôli zľavám, ktoré Rusko poskytlo. Koncom minulého roka však sankcie voči prepravným a obchodným spoločnostiam (najmä ruskej štátnej Sovcomflot) začali spôsobovať také problémy s dodávkami, že tankery často dorazili do indických prístavov s oneskorením, alebo vôbec, a dodávky koncom roka výrazne poklesli. India nakupuje ropu na bode odberu a neschopnosť Rusov zabezpečiť adekvátne dodávky spôsobila, že sa India rozhodla nakupovať v Saudskej Arábii a iných krajinách zálivu. Ruská ropa tiež prestáva byť pre Indiu cenovo atraktívna a chce cenu prejednať, čo by ďalej oslabilo ruské príjmy.
Minulý týždeň turecké banky ukončili všetky partnerstvá s ruskými kreditnými inštitúciami a pozastavili aj spracovávanie platieb. Výnimku predstavujú iba pobočky zahraničných bánk v Rusku. Príčinou je sprísnenie sankcií, ktoré už postihujú aj inštitúcie napomáhajúce ruskej agresii, a to vrátane kreditných inštitúcií, ktoré poskytujú úvery tým ruským. Taktiež by sa Turecko rado dostalo z listiny krajín, ktorých inštitúcie umožňujú pranie špinavých peňazí. Už skôr ukončili v Rusku biznis dve čínske banky, ktoré poskytovali úverové služby spoločnostiam na sankčnom zozname, teda ruskému obrannému sektoru.
Čo to pre Rusko znamená?
Ruská ekonomika už teraz trpí na "hospodársky rast." Ten bol dosiahnutý najmä naplnením výrobných kapacít ruských zbrojných podnikov (ktoré sú kapacitne plánované na násobky mierovej výroby). Naopak, výroba pre civilnú spotrebu začala upadať, a to najmä kvôli tomu, že v Rusku stále existuje množstvo podnikov "dvojitého určenia" (pamätníci socializmu určite rozumejú). To sú podniky, ktorých účelom je civilná výroba v mieri, ale vojenská v prípade konfliktu. Tak napríklad Uralvagonzavod v čase mieru vyrába to, čo napovedá jeho názov, vagóny (traktory a iné) a k tomu niečo tankov. Počas minulého roka ale zastavil všetku civilnú výrobu a momentálne vyrába iba tanky. Mať tank je vo vojne pekná vec, ale orať pole kanónom a pásmi je predsa len neefektívne a veľa tovaru tiež neprepraví. Masívne navýšenie vojnovej výroby spôsobuje značné výpadky civilnej výroby a tá chýba v obchodoch, čo tlačí ceny hore. Reálne odhady inflácie spotrebného tovaru sa pohybujú niekde okolo 60%.
Ruská centrálna banka vedela masírovať inflačné čísla a dolárové nákupy tovaru v zahraničí vedeli infláciu spotrebného tovaru tlmiť. Teraz sa však prísun dolárov začína naozaj výrazne priškrcovať. Tempo už teraz vysokej inflácie spotrebného tovaru vplyvom nedostatku ponuky ešte stúpne a ruská centrálna banka nebude mať zrejme inú možnosť ako kompenzovať to vydávaním nových rubľov. Už minulý rok stúpli mzdy v ruskej armáde o 10,5%. Vraj ako reakcia na Prigožinovu vzburu, reálny dôvod bol "vykrytie" inflácie aspoň čiastočne pre vojsko. V civilnom sektore sa však ide už aj "stará škola," teda mesiace meškajúce výplaty.
Hovorí sa, že Rusi budú aj žrať trávu, ale neustúpia. Vyzerá to tak, že sa o tom čoskoro presvedčíme.
