Nová vláda je pri moci pomaly menej mesiacov, než je počet káuz predsedu parlamentu. Je až ironicky úctyhodné, v koľkých odvetviach Boris Kollár dokázal ponížiť občanov. Ukradnutá diplomovka ako pľuvanec do tvárí študentov či vozenie „kamarátky“ v služobnom aute počas celoplošného zákazu vychádzania sú síce veľké veci, no v porovnaní s tým, čo prišlo potom, sú tieto problémiky len vypálenou žiarovkou v horiacom dome.
Známy bojovník proti homosexuálnej lobby medzitým si píšuci erotické správy s transexuálnou modelkou svojou návštevou niekoľko dní tešil personál v Nemocnici sv. Michala. Arogantnosť, čajíky a ženy na izbách počas zákazu návštev v slovenských nemocniciach a ústavoch boli vidličkou do sŕdc tých, ktorí nemohli byť pri svojich umierajúcich členoch rodiny v ich posledných chvíľach. Ale – čo nie je dovolené volovi, je dovolené bohovi. Boris, ty však nie si boh. Si vôl. A aj sa tak správaš. Len škoda, že máš Donovaly.
Tie Donovaly, ktoré možno otvoriť aj počas lockdownu. Škoda len, že Kollár nevlastní sieť reštaurácií. Richardovi Sulíkovi by zostali posledné vlasy a zvyšok dôstojnosti a ľuďom z gastro sektora práca, pretože by nik nemal gule zavrieť Kollárovi jedinú z prevádzok. Sme Rodina nás drží všetkých v šachu. Otec tejto veľkej rodiny je na hanbu, ale je mu to jedno. Veď on nie je ako oni. Myslí srdcom. Bohužiaľ, iba na seba.
