Situácia je žalostná, už pred tromi týždňami sa hovorilo, ako prežívame vrchol pandémie, ale pád krivky je stále v nedohľadne. Asi je na čase priznať chybu a konečne prestať s celoplošným skríningom. Toto opatrenie sa ukázalo absolútne neefektívne a opakovať niečo, čo nefunguje, nezmeniť nič a skúsiť to isté, je sčasti znakom nerozumu, sčasti bláznovstvo.
Dostali sme sa do štádia, keď je potrebné sa zamyslieť, či nás nelámu nepresné antigénové testy. Človek je tvor, ktorý sa rád uisťuje. A uistením v tomto čase môže byť nepresný antigénový test „z hračkárstva“. Koľkí si povedia – „veď som negatívny, skočím na kávu ku kamoške, skočím pozrieť rodičov.“ Premiér Igor Matovič ani minister zdravotníctva Marek Krajčí, či dokonca žiaden iný predstaviteľ vlády nespomenul nepresnosť testov, ktoré majú úspešnosť asi 60, maximálne 70 percent. Naozaj sa deje, že 40 percent falošne otestovaných, a teda potenciálnych prenášačov, behá po krajine s tým, že sú antigénovo zdraví.
Celoplošný skríning napáchal viac škody, než úžitku. Toto tvrdenie podporuje situácia v okolitých krajinách, kde sa podarilo zlomiť negatívny vývoj pandémie aj bez povestnej atómovky. „Veď už keď sa trepem na tie testy, nebudem negatívny sedieť doma.“ Vláda absolútne nepochopila psychiku národa. Negatívny antigénový test je vyslovene pokušením porušovať opatrenia a stretávať sa. Na riziká skríningu upozorňovali vedci, ktorí si namiesto poďakovania vyslúžili od premiéra hanu ako vlastne takmer ktokoľvek, kto okolo neho prešiel a nebol zo Sme Rodina. Ale, má to aj svoje pozitíva, aspoň sme sa konečne dopracovali k relevantným dátam a zistili sme, kde sa vírus šíri a vôbec, ani pri najmenšom, nie sme stratení v dátovom pekle. Pretože veci sa tu riadia zásadne podľa dát a nie podľa emócií a nálad. Jedine, že by nie.
