Áno, keby hlavný hygienik Ján Mikas doslova nenávidel šport, nevyzeralo by to inak. Nedá sa nevšimnúť si totálne úbohé zaobchádzanie so športom a jeho fanúšikmi zo strany kompetentných počas celej pandémie. Na Slovensku dokonca v príliš tvrdých opatreniach ani nerozlišujeme, či diváci, ktorí prídu v obmedzenom počte na zápas sú očkovaní alebo nie. Test potrebuje každý. Motto očkovacej kampane „Vakcína je sloboda“ sa stalo najväčšou lžou od časov nápisu „Diaľnica z Bratislavy do Košíc“ na bilbordoch Smeru.
Hlavný hygienik ani epiteam si zrejme nevšimli, že futbalové EURO otvorilo možnosti návratu fanúšikov na tribúny. Relevantná štúdia z dánskej Kodane potvrdila, že Covid pasy fungujú. Z viac ako 260 tisíc fanúšikov sa nakazilo 60. Nie 60 tisíc. Šesťdesiat. A presne preto musí Slovan privítať Shamrock Rovers pred 500 ľuďmi. A prečo číslo 500? Prečo nie 2000? Je totálne nezmyselné, že Tehelné pole s 500 divákmi je v očiach (ne)kompetentných to isté, ako päťtisícový štadión s 500 divákmi.
Cez hlavného hygienika prešlo počas druhej vlny zopár profesionálnych súťaží, ktoré dostali výnimku a mohli sa hrať. Samozrejme, bez divákov. Ľudia nemohli skupinovo športovať, chodiť na zápasy a vo vyššom počte nemôžu ani doteraz, hoci v okolitých štátoch sú narvané tribúny. Slovensko v tomto smere zažíva covidový stredovek, aj keď epidemiologická situácia a miera zaočkovanosti v Bratislave či Trnave by nám dovoľovali podstatne viac. Avšak, kde je vôľa, tam je cesta. A nie, nie je to len Orbánovo Maďarsko, ktoré otvorilo tribúny pre tisíce. Dánsko či Británia rovnako ukázali, ako to ide. Bolo by to krásne, keby nenávisť voči športu zo strany hlavného hygienika ustúpila. Možno aj v najbližších dňoch, aby sme videli tisícky zaočkovaných fanúšikov na Slovane, Spartaku i inde. A možno presne toto by motivovalo k očkovaniu ďalších. Len to by šport nesmel byť nechcené dieťa týrané hladom, nie?
