Utorkový zápas Ligy majstrov medzi PSG s Basaksehirom bol úryvok frašky, ktorej nepochopiteľne tlieska celý svet.
Rumunský rozhodca Sebastian Coltescu charakterizoval jedného z členov tureckého tímu v rozhovore svojmu kolegovi Ovidiuvi Hateganovi v rumunčine ako „ten čierny chlapík“. Bol tam jediný čierny. Lenže rumunský výraz „negru“ (čierny) rozprúdil väčšie vášne, než pavúk v rohu miestnosti plnej arachnofobikov. Ak je takéto nevinné poukázanie na skutočnosť pre kvalitnejšiu komunikáciu považované za rasizmus, všetci sme rasisti. A to bez výnimky, slovo černoch použil každý. Čierna farba pleti je charakteristický znak, rovnako, ako keď je niekto vysoký, chudý, blondiak, biely alebo nízky.
Netvrdím, že rasizmus nie je problém. Je veľkým problémom, ale nehľadajme jeho stopy aj tam, kde nie sú. Naozaj chceme žiť v spoločnosti, ktorá odsudzuje a lynčuje za slová ako černoch, beloch, čierny muž, prípadne muž tmavej pleti? Naozaj chceme, aby bolo poukazovanie objektívnej reality opovrhnutia hodné? Precitlivenosť a prehnaná korektnosť, či hľadanie rasizmu za nevinnou komunikáciou je najideálnejšou zbraňou pre ozajstných rasistov, pretože robí z boja proti nim úsmevné divadlo. Toto divadlo však likviduje dobré meno údajných rasistov, v tomto prípade rumunských rozhodcov. A možno aj ich bohatú kariéru. Prestaňme s tým, kým nie je neskoro. Aj pre takýto prístup poukazovania na pseudorasistické kauzy narastá nenávisť voči iným rasám.
Napokon najväčšou obeťou môže byť práve štvrtý rozhodca Sebastian Coltescu, ktorého svetové médiá pranierujú za údajný rasizmus bez toho, aby arbiter dostal priestor celú situáciu vysvetliť. Pre psychiku tohto človeka, ktorý stojí od včerajšieho v nenávisti celého sveta, zaiste, veľmi „príjemné“.
