V súčasnosti má tento priestor asi príliš mnoho slobody a informuje o záležitostiach, ktoré by mal "preskočiť" mlčaním. V akých dimenziách by sa avizované priškrtenie malo pohybovať, to zatiaľ predseda necháva v utajení do decembrovej schôdze parlamentu. Všetci veríme, že príde s adekvátnym nápadom. Konkrétnejší bol v rámci realizovania vizionárskeho programu , ktorým sa chce uchádzať o priazeň voličov v parlamentných voľbách v roku 2020. Tvrdý program centralizácie moci znie jeho mediálny odkaz verejnosti a jeho potencionálnym voličom. Týmto vyhlásením prekvapil aj samotných stranických súputnikov. Určite sa jedná o náhodu, že tieto odkazy boli medializované 25. októbra, teda podľa juliánského kalendára ktorý platil vo vtedajšom Rusku v deň boľševickej revolúcie. Možno tento deň bol podnetom pre aktivitu Freudovho podvedomia, keď zauvažoval o význame svojho subjektívného pobytu v priestore: " kde sa nachádzam a kde sa nachádzať chcem". Miesto prechodného pobytu, ktorého sa nemieni vzdať si určil nedávnym vyhlásením, že do Ruska chodiť bude aj keby celá opozícia mala naskákať do Dunaja. Skákať nebude, bude odvolávať i keď zbytočne. Možno by sa mala tiež naučiť plávať iným štýlom, lebo tento štýl " nepustí" a predseda parlamentu si len dokáže, že je na správnom mieste.
Na tom nie nič zlé, dnes máme zaručené slobodné cestovanie a slobodný výber krajiny kam sa vyberieme a chceme dostať. V tomto prípade azbuka dostáva prednosť pre presýteným " spikovaním". Ako ústavný činiteľ však vzbudzuje rozpaky, či si nemýli "ručičky" na kompase Západ - Východ. Zatiaľ to z jeho strany vyzerá skôr na blúdenie v priestore.
Autorita politika sa v očiach verejnosti vytvára a získava na základe zhodnotenia kvalít jeho osobnosti, na základe prezentovanej odbornosti, a na základe uplatňovania právomoci. Hodnotenie osobnosti ponechám v závetrí, i keď z istých signálov, či už neverbálnych alebo verbálnych je určite možná aj konkrétnejšia kategorizácia jeho osobnostného nastavenia. To by však zapadalo do roviny odhadov a dohadov. Avšak osoba, ktorá sa chystá na reštrikčné zásahy v oblasti mediálnej slobody a zavedenie systému mocenskej centralizácie je pravdepodobne silne frustrovaná, že kvalita jeho osobnostného Ja, nie je verejnosťou hodnotená podľa jej subjektívnych predstáv. Je to však prirodzené pán predseda.Niektoré typy osobnosti majú sklon k sebaidealizácii a verejnosť im ponúkne spätnú väzbu ich reálneho obrazu, s ktorým sa zmieruje ťažko a nevedia ho akceptovať. Niečo je preto potrebné zmeniť.
Tvár Orbána alebo Kaczinského ani po najvydarenejšej plastickej operácii to už nebude, ale zrkadlenie ich programov je stále k dispozícii. Stačí vytvoriť slovenskú verziu. To sa dejú veci. Orbán sa stáva potencionálnym vzorom a symbolom predsedovi SNS. V minulosti vec nevydaná, dnes realita. Orbánovsky mocenský infekt napadol oslabenú Dankovu imunitu a tak mocenská verzia programu môže uzrieť svetlo slovenského sveta. Stačí byť vnímavým pozorovateľom, implementovať odpozorované a doplniť mocenský koktail niečím špecifickým slovenským. Niečo sa určite nájde. Napríklad aj taký zákaz aby novinári mohli dávať politikom nepríjemné otázky by bol celkom vhodný. Ak to nebudú rešpektovať budú sa dopúšťať trestného činu ohrozovania osobnosti politika. Takýto delikt sa už môže riešiť príslušným paragrafom. Povinný súhlas s informáciami a tvrdeniami s tým čo prezentujú politici by tiež nebol na zahodenie. Redaktor, či novinár by bol hodnotený za počet súhlasov s tým, čo politik tvrdí.
Pod takýmito tlakmi sa objednaný obraz predstavovanej reality mocenskými autoritami možno dostaví.Infikovať sa symptómom moci nie je až také zložité. Stačí si ju privlastniť, rozšíriť právomoci a ošetriť ich stanovením trestno právnej zodpovednosti a na politickej scéne je o autoritu viacej.
Stupeň odbornej vybavenosti predsedu parlamentu je v súčasnosti silne kontaminovaný pochybnosťami týkajúcimi sa jeho rigoróznej práce. Vyhlásením "stanného práva" na jej zverejnenie pre verejnosť sa vytvorila nedôvera v jeho odbornú kvalifikovanosť. Jedna rigorózna práca s podobnou tematikou sa sa stratila, autentická rigorózna práca je pre verejnosť utajená a t. č. nezverejniteľná. Snáď námet na ďalší diel detektivného seriálu o Sherlokovi Holmesovi aby sa zistila pravdivá verzia.
Osobnostná výbava vyvolávajúca pochybnosti, stupeň dosiahnutej odbornej kvalifikácie otáznikový a tak ostáva v zálohe ťah, ktorý je možné najľahšie zrealizovať. Uplatnenie a rozšírenie právomoci. Privlastnenie si kompetenčných práv, vymenovanie aktivít, ktoré sa už budú považovať za postihnuteľné. Nová etapa v cieľovom zameraní predsedu parlamentu sa môže začať. Zakukliť sa v balíčku opatrení, čo sa môže a čo nie už zapácha mocenským syndrómom. Aj takto sa však dá budovať autorita. Stále to však bude autorita umelá, ľuďmi hodnotená ako autorita vnútená a vynútená. Zrejme inšpiráciou pre jeho mocenský program mu bol Machiavelliho Vladár, v ktorom sa hovorí, že vnútiť ľuďom svoju " cnosť" sa dá aj násilím. Nejedná sa samozrejme o fyzické násilie. Takto vnútený a vynútený typ autority je však ľuďmi nejmenej rešpektovaný a vedie skôr k vytváraniu obrazu autority v tieni satiry. Alebo satiry v tieni autority?
