Hospitalizačnú pomoc začínajú vyhľadávať ľudia so syndrómom náhleho mentálneho ataku, ktorý vzniká po ich zatknutí, či obvinení z predchádzajúcich korupčných aktivít . Ich " filantropické" nastavenia pomáhať svojimi aktivitami tým, ktorým sú zaviazaní a ktorí ich o takéto služby požiadajú neboli pochopené . Boli preklasifikované z filantropickej orientácie na orientáciu korupčnú, či zlodejskú. A preto u nich dochádza k vzniku syndrómu reaktívneho mentálneho postihnutia pri ktorom sa zdravie náhle transformuje do choroby. Na základe subjektívnej diagnostickej Fico-kategorizácie tento syndróm postihuje novodobo zrodených " politických väzňov". Tých, ktorí za jeho éry v roliach elitných korupčných prospechárov a iných sekundárnych diagnóz nemali žiadne zdravotné problémy. Náhle dochádza k zmene a ocitajú sa v roliach pacientov.
Väzenské matrace sa rozhodli zameniť predsa len za pohodlnejšie a účelovejšie " psychiatrické lôžka". Presadnúť sa z VIP lóži, v ktorých dominovali a rozhodovali Oni na obyčajné stoličky v celách, kde už o nich rozhodujú iní je intenzívnym zásahom do ich psychiky a preto sa nemôžeme diviť ich "liečebným" a hospitalizačným rozhodnutiam.
Nástup symptómov náhleho mentálneho postihnutia zahájil bývalý exšéf NAKA pán Hraško, pacientkou sa stala po istom čase ďalšia prominentka z radov, nevinných a nespravodlivo týraných bývalá štátna tajomníčka pani Jankovská, pravdepodobne po demonštratívnom pokuse, ktorý bol klasifikovaný ako suicidiálna alternatíva. Posledné správy hovoria aj o novom pacientovi podnikateľovi Jozefovi Brhelovi, u ktorého sa syndróm náhleho psychického postihnutia objavil po návrate domov z dovolenkového zahraničia. Má sa vraj začať posudzovať jeho zdravotná spôsobilosť vypovedať pred vyšetrovateľmi. Zdá sa, že mu to zatiaľ nevyšlo, i napriek pokusu ho " zobrali" ale nie tam kam chcel. " Nehovor hop pokiaľ nepreskočíš". Takto hovorí a pripomína sa ľudová tvorivosť. Takže vyčkajme.
No možno aj v predchádzajúcom období boli spomínaní zadržaní postihnutí, len iným symptómom. Luciferovým efektom / Philipe Zimbardo/, ktorý hovorí, že situácia v ktorej sa nachádzame a moc, ktorú máme k dispozícii navrstvuje možnosť korupčného správania. V predchádzajúcom období však takéto " ochorenie" pre nich bolo nepodstatné a všímať si ho nestálo za reč. Veď čísla na ktoré si vsadili boli číslami zaručujúcimi istú výhru.
A zrazu dochádza aj na Pelegriniho klasicizmus a jeho prorocké vyjadrenie " Padni komu padni". Asi nevedel čo hovorí lebo " ono" to padlo. Pri tom rachote z pádu mentálne nastavenie " padnutých" zrazu začalo podliehať možnej panike a ohrozeniu. Padla voľba výberu jednej z klasických reakcií na stres . Útek. Úteky na oddelenia psychiatrickej zdravotnej starostlivosti. " Topiaci sa aj slamky chytá" vraví ďalšia ľudová múdrosť. Možno ak kocky budú správne vrhnuté a ich právnici budú podávať excelentné výkony tak predsa len " odloženie" v lôžkovej časti psychiatrie sa môže zarátať ako pridaná hodnota k zmierneniu trestu a možno aj zbavenia sa obvinení súčasných hospitalizovaných.
Rakúsky psychiater a psychológ Alfred Adler vo svojej individuálnej koncepcii o človeku používa termín " útek do choroby". Konštatuje, že sa jedná o účelovosť zo strany jednotlivcov. Svojou "chorobou" sa snažia poukázať na skutočnosť, že tým čím sa previnili, alebo v oblasti v ktorej zlyhali nie je pravda. Role obetí do ktorých sa takýmito "útekmi nanominovali" majú verejnosti poskytnúť obraz ich neviny a nespravodlivého postupu voči nim.
Na svoje si v týchto prípadoch prišiel aj " macher výrečnosti" Robert Fico, ktorý v roli filantropického podporovateľa a obhajcu postihnutých, či skôr pristihnutých otvoril svojou rétorikou šatník kožených "mongomerákov" z päťdesiatych rokov a zatknutým podozrivým prisúdil status politických väzňov a proces dokazovania viny či neviny s plnou vážnosťou označil ako politický proces. Podľa neho sa mentálne týranie, nátlak a vydieranie zadržaných stali súčasťou pracovných metód vyšetrovateľov. Preto sa zadržaní ocitli v takom stave v akom sú. Deformovaná verbálna rétorika právnika Fica sa tak stala tradičným verbálnym hitom v ktorom sa snaží z t. č. právne nepostihnutých korupčných previnilcov spraviť týrané obete. Za pokus to stojí. Možno verejná mienka sa dá infikovať nejakým ďalším vírom ľútosti a " jeho ľudí" podporí. Veď reklasifikovať sa dá všetko. A " jeho ľudia" sa ešte nevytratili úplne a nejaké čarovné prútiky " spravodlivosti" sa stále môžu objaviť a využiť.
Je však zaujímavé ako dochádza k recyklácii spomínaných päťdesiatych rokov, ktoré spomenul expredseda vlády. V týchto rokoch sa psychiatrické zariadenia využívali " na odstraňovanie ľudí, ktorí boli pre režim nepohodlní. Dnes ich mnohí z obvinených začali využívať na " samoodloženie" za účelom resuscitácie svojej neviny. Dúfajme, že sa im to nepodarí podobne ako sa to nepodarilo "historickému" pacientovi Jozefovi Majskému, ktorý sa o takýto krok pokúšal v blízkom zahraničí. Tých deväť rokov nakoniec dostal i napriek pokusu o získanie " psycho- diagnózy".
Opatrnosti však nikdy nie je nazvyš, lebo ako vraví rakúsky epistemiológ vo svojom bonmote " anything goes" - dnes už môže platiť hocičo.
