Dokument, ktorý si všíma situáciu v oblasti demokracie, právneho štátu a korupcie vo viac ako stovke krajín. A výsledky pre niektoré štáty strednej Európy sú alarmujúce – Slovensko je podľa posledných údajov štvrtou najviac poškodenou krajinou na svete v dôsledku obchodnej politiky Spojených štátov. Maďarsko skončilo šieste.
To však nie je všetko. Kým štáty ako Nemecko či Francúzsko sa v týchto správach objavujú skôr ako pozitívne príklady, Maďarsko bolo tentokrát spomenuté až 19-krát – viac než samotné Nemecko. A nejde o žiadne pochvaly: ide o kritiku za oslabovanie demokracie, ignorovanie princípov právneho štátu, systematickú korupciu a vládne zásahy do nezávislých inštitúcií.
Aj napriek tomu vidíme, ako maďarskí vládni predstavitelia pravidelne pózujú v USA na konferenciách konzervatívnej pravice, usmievajú sa na fotografiách s ľuďmi z okolia Donalda Trumpa – akoby to bola diplomatická výhra. Akoby slepá lojalita voči americkej radikálnej pravici bola zárukou ochrany alebo aspoň výhod.
Lenže realita je úplne iná. Ekonomický výskum ukazuje, že Maďarsko a Slovensko sú medzi najväčšími obeťami americkej obchodnej vojny. Zatiaľ čo vlády oboch krajín hovoria o ochrane národného hospodárstva, o suverenite a o nezávislej politike, reálne sa stávajú len pasívnymi obeťami rozhodnutí veľmocí, ktorým sa snažia podlizovať.
Na Slovensku dnes sledujeme podobný trend, aký sme videli v Maďarsku pred viac než desiatimi rokmi. Premiér Fico – podobne ako Orbán – útočí na médiá, oslabuje nezávislé inštitúcie, šíri kultúrne vojny a stavia svoju politiku na sľuboch „suverenity“, ktorá je však v praxi len poslušným nasledovaním vybraných zahraničných hráčov. Namiesto skutočnej obrany národných záujmov sa hrá na politický marketing.
Ako príslušník maďarskej menšiny na Slovensku mám pocit, že sme chytení medzi dvoma podobnými modelmi zlyhania. Namiesto skutočnej reprezentácie záujmov občanov vidíme len divadlo. Obe vlády síce odmietajú „západné hodnoty“, ale zároveň očakávajú prístup na západné trhy a financie z európskych fondov.
Hovoria o „východnom otváraní“, no zároveň ochotne klopú na dvere amerických populistov, dúfajúc, že im to prinesie výhody alebo aspoň pozornosť.
Ale toto nie je nezávislosť. Toto nie je skutočná suverenita. Toto je len zle zvolená politika loajality a populizmu, za ktorú napokon platia bežní ľudia – vyššími cenami, neistotou, oslabením demokracie a stratou dôvery v inštitúcie.
Ak sa chceme naozaj brániť vonkajším vplyvom – či už z Washingtonu, Bruselu, Moskvy alebo Pekingu – potrebujeme vlastnú silu postavenú na demokracii, vzdelanosti, ekonomickej stabilite a dôvere občanov. Nie na pózovaní, lojalite bez výmeny a politických hrách pre televízne kamery.
