Ak si predstavíme slovenský parlament ako auto rútiace sa proti betónovej stene, môžeme si všimnúť, že toto auto už jazdí len na troch kolesách, pričom jedno z nich je navyše prepichnuté. Prečo? Pretože súčasná vláda funguje s tenučkou väčšinou 76 poslancov, čo je presne toľko, aby sa vyhla úplnému kolapsu. Stačí, aby sa jeden poslanec stratil na výlete, zasekol v zápche, dostal chrípku, zapálil sa mu zub múdrosti, dostal horúčku, išiel na PN-ku alebo sa mu jednoducho nechcelo hlasovať, a zákonodarný proces sa okamžite zastaví.
Medzitým Rudolf Huliak a jeho dvaja kolegovia stanovili tvrdé podmienky na svoju účasť na rokovaniach parlamentu. Vyhlásili, že sa nezúčastnia na rozhodovaní, kým nezískajú ministerstvo životného prostredia. Obavy vzbudzuje štýl takéhoto vydierania a prístupu "všetko alebo nič", ktorý môže vytvoriť precedens. Ak to môžu oni, prečo by si aj ostatní nemohli nárokovať ministerstvo, lukratívnu pozíciu alebo niečo iné "pod stromček"? Stabilita vlády sa namiesto pevnosti začína podobať na pieskový hrad, ktorý sa chystá spláchnuť politická cunami.
A kým sa politici zaoberajú sami sebou a rozdeľovaním koristi, srdce krajiny – zdravotníctvo a školstvo – už vykazuje príznaky infarktu a pomaly prestáva biť. Viac ako 3300 lekárov podalo výpoveď po celej krajine, pretože sa nedokážu dohodnúť s ministrom zdravotníctva. Učitelia sa obliekajú do čierneho a vyhlasujú dni smútku na školách kvôli zúfalému stavu vzdelávacieho systému a svojim nízkym platom. A aj z tých málo nemocničných lekárov, ktorí ešte zostávajú, mnohí opúšťajú Slovensko a zamestnávajú sa v zahraničí, kde ich pracovné podmienky nepripomínajú socializmus z 80. rokov. Spomenúť by sme mohli aj obce, ktoré sú na pokraji bankrotu.
Je teda pochopiteľné, že možnosť predčasných volieb začína byť témou aj medzi členmi vlády. Podľa prieskumov verejnej mienky podpora najsilnejšej vládnej strany SMER mierne klesla, no skutočný úder ešte len príde. Od 1. januára totiž vstúpi do platnosti konsolidačný balíček, ktorý spôsobí výrazné zdražovanie. Nárast cien bude natoľko citeľný, že aj na tvárach voličov SMER-u zmizne úsmev.
A čo robí slovenská vláda na zmiernenie tlaku na spoločnosť? Paradoxne ho ešte zvyšuje. Zdvojnásobuje si platy, vytvára nové ministerstvo, neefektívne rozhadzuje peniaze, poskytuje prehnané dotácie rôznym odvetviam a vynakladá milióny eur na nákup vojenskej techniky, vrátane tankov. Úspory a konsolidáciu však nezačína pri sebe. Naopak, svojimi opatreniami len zvyšuje napätie. Zatiaľ čo vláda rozhadzuje, slovenským občanom a podnikateľom sťahuje opasky a vyťahuje peniaze z vreciek – presne 2,7 miliardy eur.
V tejto neistote a chaose, čo zostáva obyvateľom Slovenska? Nádej, že raz budú mať vládu, ktorá nebude len prežívať a udržiavať sa nad hladinou, ale bude aj skutočne vládnuť. Do tej doby však zostáva politický chaos, čoraz tenšie peňaženky a nádej, že učitelia smútiaci za vzdelávacím systémom a zdravotnícki pracovníci neodídu zo Slovenska.
