Vedeli ste však, že kláštor má súčasne kostol a kaplnku? Alebo že tam bola škola?
História
Hoci gotická stavba južného krídla pochádza z rokov 1315 až 1366, prvá písomná zmienka o kláštore pochádza z roku 1214. Jeho datovanie je však možné odsledovať až do rokov 1188 až 1196. Vďaka tomu je to na Zemplíne najstarší kláštor. Vďaka tomu, že Leles bol miesto, na ktorom bola prvoradá duchovnosť a bol centrum práva, išlo o výhodnú polohu.
Z histórie je známe, že prvotná stavba slúžila rehoľníkom ako obydlie. Po zbúraní kláštora v 12. storočí synom Bela III. bol kláštor obnovený v 13. storočí Ondrejom II. Ako spomína portál slovakregion.sk: „V priebehu 14. a 15. storočia objekt postupne rozširovali a v roku 1533 ho opevnili. Opevnený kláštor v rokoch 1623-1639 rozšírili o veľkú vežu nad vstupným portálom.“
Kláštor bol viackrát zničený. Najviac bol zničený v roku 1555. Postarali sa o to členovia rodiny de Perény. Patrili medzi šíriteľov protestantizmu. V tom období získal majetok troch svetských vlastníkov, ktorými boli Alexander Nagy-Mitali, František Vekei, Peter Panka. V roku 1588 nastala ďalšia zmena majiteľa - získal ho čadský biskus Pavol Segedy.
Bolo vystriedaných viacero prepoštov (administrátorov) spravujúcich majetok, z ktorých najvýznamnejší bol Karol František Kunitz-Wiessenburg. Významne zveľadil majetok, odborne usporiadal písomnosti v archíve, rozšíril hospodárske budovy a postaral sa o prestavanie kláštoru a pridanie druhého poschodia.
Taktiež nesmela chýbať rekonštrukcia kostola. Do neho pribudli nové oltáre. Pribudli aj nové kostolné rúcha a nádoby. Spolu s kostolom bola výrazne opravená Kaplnka sv. Michala.
Ako sa spomína na portáli slovenskostanleyhoocami.sk: „Postupné rozširovanie komplexu sakrálnych stavieb prebiehalo aj v 18. storočí. Z pôvodne jednoduchej stavby rozširovaním nadobudla čiastočne charakter pevnosti. Prispela k tomu aj vodná priekopa, ktorá bola okolo hradieb.“
Mnísi mali dôležité úlohy. Medzi nimi boli notárstvo, overovanie úradných listín a archívnictvo. Ich pracovisko patrilo v Uhorsku na území Slovenska medzi osem takýchto pracovísk. Patrilo k nim označenie locus credibilis.
Zaujímavé je taktiež to, že premonštáti medzi prvými regióne koncom 19. storočia skúšali mechanickú sejačku. Spolu s ďalšími povinnosťami sa mnísi venovali vzdelávaniu (pri kláštore bola škola) a sociálnej práci (podľa písomných dokumentov tu bol umiestnený špitál a chudobinec).
Ďalšia zmena nastala v roku 1802. Kláštor sa dostal pod správu Jasovského opátstva. Zároveň znova začal plniť funkciu overovacieho miesta po obnovení činnosti premonštrátov v Uhorsku cisárom Františkom II. Ich činnosť bola prerušená počas komunistického režimu. Duchovnú činnosť mali premonštráti obnovenú a fungujúcu až do súčasnosti v roku 1989.
Medzi zaujímavosti z architektúry môžeme zaradiť na prízemí kláštora hrebienkové klenby. Na prvom poschodí sú oproti tomu rovné stropy. Na prízemí sa pred schodiskom nachádza barokovo tepaná mreža. Gotické krížové klenby sa podarilo zachovať v kostole a kaplnke.
Súčasnosť
Kláštor stále slúži na cirkevné účely. Vykonaný bol archeologický výskum v interiéri Rajského dvora. Podarilo sa nájsť 29 objektov a 36 hrobov. V roku 2013 boli nájdené ďalšie hroby, vďaka čomu sa ich počet navýšil na 54 hrobov. Väčšina má pôvod v 11. storočí.
Ďalšie nálezy sú bloková výstavba staršieho kláštora. Postavený bol z tehál plevoviek v období 12. až 13. storočia.
Pri pojme rajská záhrada spomína portál hrady-zamky.sk: „Rajská záhrada je tzv. krížová chodba, ide o miesto, kde je v strede umiestnená voda symbolizujúca krst, prameň života, nový život a okolo v obdĺžniku, resp. vo štvorici sa pohybovali rehoľníci, ktorí v kláštore žili a modlili sa.“
Kláštor bol po roku 1994 vrátený opátstvu Jasov v podobe holých, ošarpaných stien a zdevastovaných priestorov, hoci bol duch kláštora zachovaný.
Pár ďalších zaujímavostí nájdete na tomto odkaze.
Zdroje: hrady-zamky.sk, Wikipedia, slovenskostanleyhoocami.sk, slovakregion.sk, dolnyzemplin.korzar.sme.sk
