Vedeli ste napríklad, že krypty sú napríklad pod Bazilikou sv. Mikuláša, Kostolom sv. Jakuba staršieho a Katedrálou sv. Jána Krstiteľa? Alebo že bola krypta pod Bazilikou sv. Mikuláša vykradnutá?
Kostol sv. Jakuba Staršieho (františkáni) a Kostol Nanebovzatia Panny Márie (klarisky) majú pôvod v stredoveku, no nie je isté, či z tohto obdobia pochádzajú krypty. Pod Františkánskym kostolom bola pôvodná krypta zasypaná v neskoršom období, čiže tá, ktorú vidíme a je sprístupnená verejnosti, má svoj pôvod v 17. storočí.
Pod Bazilikou sv. Mikuláša a jeho vedľajšími loďami sa nachádza krypta zo 14. storočia. Vedľajšia krypta sa nachádza vedľa kostola. Ďalšie krypty nájdeme pod Kostolom sv. Jána Krstiteľa (Univerzitný kostol), Kostolom sv. Anny, Kostolom Najsvätejšej Trojice kaplnkou Panny Márie Trnavskej smerom k hradbám.
Medzi zaujímavosti o krypte pod Kostolom sv. Jakuba Staršieho si môžeme spomenúť to, že má dĺžku 93 metrov a je rozdelená na dve chodby spájajúce sa na konci. Jej koniec nájdeme pod svätyňou kostola. Taktiež je tam veľké množstvo kazematov, ktorých je 92 spolu s 36 pohrebnými miestnosťami. Jedna z miestností bola využívaná ako pohrebná miestnosť - márnica. V nej boli mŕtvi pripravovaní na pohreb do kazematov.
Ako spomína Emília Valachovičová: „Medzi pochovanými v danej krypte je grófka Zuzana Forgáčová, ktorá bola dcérou trenčianskeho župana Imricha Forgáča. Bola sesternicou Františka Forgáča, ktorý pôsobil ako arcibiskup. Vzhľadom na to, že František Forgáč v Trnave žil, pôsobil a vlastnil nejaké majetky. On bol iniciátor toho, aby jeho sesternica bola pochovaná v Trnave a vybral si miesto uloženia jej ostatkov v krypte u františkánov.“
Posledný zásah do krypty bol v roku 2009, keď do nej boli uložené ostatky kostier z Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej z Dechtíc (tzv. Katarínka). Vo veľkej miere sú tu pochovaní členovia Františkánskeho rádu, ktorí majú označenie P (Prátri) alebo F (Frátri) pred mníšskym menom.
Na začiatku krypty nájdeme náhrobné kamene dôležitých členov patriacich do do spoločnosti Trnavy s veľmi dobre čitateľným Valentínom Barányim, ktorý zomrel v roku 1641. Zaujímavý náhrobok sa vyznačuje erbom naopak – zomrel po meči bez nasledovníkov. Ďalšie náhrobné kamene sú ťažko identifikovateľné vďaka zvetraniu spolu s malou archívnou dokumentáciou.
Donátorom výstavy Katedrály sv. Jána Krstiteľa je Mikuláš Esterházy. Vďaka tomu, že bol finančný prispievateľ, mal právo, že štyri generácie jeho rodu dostali výsadu byť pochovaní v krypte kostola. Jej vstup sa nachádza v kostole pred oltárom. Jeho druhá manželka Katarína Nyáriová mala pohreb v Trnave spolu s niekoľkými zdokumentovanými kresbami. V chráme bolo natiahnuté čierne súkno. Napriek sprievodu v Trnave nie je doložené, že jej telo bolo uložené pod kostolom. Mikuláš Esterházy mal síce pohreb v Trnave, no telo je uložené v Dóme sv. Martina v Bratislave.
V krypte boli pochovaní štyria členovia rodiny Esterházy - Ladislav, František, Tomáš a Gašpar, ktorí zomreli v bitke pri Vozokanoch, ktorá sa uskutočnila 26. a 27. augusta 1652. V tom období Turci obliehali Nové Zámky. Pohreb mali 26. novembra 1652. Dvadsaťšesťročný Ladislav zomrel na 24 rezných rán, Tomáš zomrel na strelné zranenia, Gašpara rozsekali a František prišiel o hlavu. Na mieste bitky v bol v roku 1896 postavený pamätník v podobe bronzového leva na mramorovom podstavci. Niekto sa v roku 2013 pokúsil odpíliť pamätník s následným predajom do zberných surovín.
Na ich počesť sú v kostole umiestnené zaujímavé posmrtné štíty – sú neobvyklé a zriedkavé v chrámoch. Ľudia pochovaní v krypte majú mortuáriá, poprípade posmrtné štíty taktiež vo vnútri chrámu. Symboly sú spojené s vojnou či už v podobe zbraní alebo zástavy – podľa toho, ako zomreli. Pochovaní boli tesne pod svätyňou v blízkosti vstupu.
Jediná zachovaná vec do súčasnosti je nápis – nedal sa ukradnúť, ktorý dal vybudovať ďalší potomok Esterházyovcov na počesť jeho rodu. Po poškodení prešiel opravou – ide o jeden z dvoch dôvodov, prečo sa nedá dostať do krypty.
Vďaka malému množstvu vstupov do krypty a menšiemu poštu archeologických výskumov sú predpoklady a uchované dobové kresby, že priestor bol zdobený striebornými svietnikmi s večným ohňom a rôznymi zlatými doplnkami. Taktiež na rakvách boli umiestnené drahé kovy.
Vďaka výcvikovému priestoru v blízkosti kostola počas socializmu sa niekoľkí mladí muži prekopali do krypty, vykradli ju a predávali na čiernom trhu. Drahé kovy boli väčšinou predávané až po roztavení. Tým pádom neboli zachované.
V krypte boli taktiež pochovávaní členovia Jezuitského rádu podobne ako u františkánov -> dve chodby nachádzajúce sa po vedľajších častiach vedľajšej lode katedrály. Sú predpoklady, že krypta bola dlhšia. Mala viesť mimo kostol smerom k uličnej zástavbe na smer Fakulty sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti ide o neprístupný a nepreskúmaný priestor.
Bazilika sv. Mikuláša má dve krypty. Jedna nachádzajúca sa pod kostolom pochádza zo stredoveku, s ktorým bola vybudovaná. Pochovávali v nej napríklad arcibiskupov pôsobiacich v Trnave od 16. storočia do 19. storočia. Zatiaľ čo ich ostatky boli uložené krypty, ich náhrobné kamene na severnej strane vedľajších kaplniek chrámu. Spolu s nimi boli pochovávaní členovia fary – kanonici a kňazi pôsobiaci v tomto kostole.
Presné miesto nie je možné určiť vďaka dlažbe zo 17. storočia, no robili sa výskumy georadarom, ktorý identifikoval miesto krypty.
O druhej krypte nám hovorí Emília Valachovičová: „Po roku 1740 bola vybudovaná krypta, ktorej vchod sa nachádza pod Kaplnkou Panny Márie Trnavskej. Chodba je dlhá 60 metrov, vedie podzemím a je ukončená niekoľko metrov od Mestských hradieb. Presné miesto si vieme pozrieť z vonku, kde sa nachádza odvetrávacia šachta, ktorá má vývod až von. Dnes je to pomaľovaný hríbik, muchotrávka – tam končí spomínaná krypta.“
Keďže niektorí Trnavčania chceli byť stále pochovaní v meste, vďaka tomu vieme určiť dôvod vzniku krypty. Na kazematoch sú zachované nápisy, čím vieme ľahšie identifikovať náhrobné kamene väčšinou rodín s viacerými náhrobkami.
Vďaka spomínanému zákazu z roku 1740 a zrušeniu cintorínov v celom Uhorsku v mestách boli v krypte pochovávaní bohatší mešťania Trnavy. Zákaz vydala Mária Terézia kvôli zabráneniu šíreniu chorôb a epidémií v mestách. Tým pádom vznikol cintorín na Kalvárii.
Karner alebo kostnica pri Bazilike sv. Mikuláša bol nájdený v roku 2008 vďaka archeologickému výskumu Katedry archeológie Trnavskej univerzity spolu s piatimi ďalšími kostnicami. Tento jeden je zastrešený a výnimočne prístupný. Obdobie vzniku je datovaný do 12. storočia. Slúžil ako miesto presunu pozostatkov v prípade, že cintorín bol plný a nebolo kam pochovávať.
Zaujímavosťou je taktiež spracovanie. Kostnica je z pálených tehál. Vplyv na výstavbu karneru pravdepodobne siaha do obdobia nemeckej kolonizácie, ktorý priniesli nemeckí kolonizátori do Trnavy.
S podzemím v Trnave súvisia pivnice. V stredoveku ju mal takmer každý dom. V roku 1986 po určení historického centra za pamiatkovú rezerváciu a súpisu z tohto roku vieme o 200 domoch s pivnicami.
Ich účelom bolo ukladanie potravín. Niektoré boli dvojpodlažné – vďaka rozdielnej klíme a teplote mohli do spodnejšej úrovne uložiť iné potraviny, aby sa nemiešali s vínom, nakoľko teplota a vlhkosť mali na ne vplyv.
Vďaka netradičnej veľkosti, rozsiahlosti a prepojeniam mohli do nich vojsť konské povozy prevážajúce suroviny v ťažkých nádobách – sudy s vínom s veľkými rozmermi. Majitelia si ich mohli zároveň prenajímať podľa toho, kto mal koľko úrody a zároveň presúvať majetok v podzemí z praktických dôvodov.
Pivnice boli zaklenuté, čo sa zachovalo do súčasnosti. Keďže sú z neomietnutých tehál, ide o jeden z typických znakov Trnavy.
Nesmú chýbať prehliadky krýpt. Prístupné sú pod Kostolom sv. Jakuba Staršieho po Sviatku všetkých svätých, týždeň po sv. omši. Na vyžiadanie býva prístupná krypta pod Kostolom sv. Anny s príležitostne prístupnou kryptou pod Bazilikou sv. Mikuláša.
V súčasnosti je neprístupná krypta pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa vďaka poškodenému kameňu s nutnosťou opravy. Pod Kostolom Najsvätejšej Trojice je zatiaľ nepreskúmaná krypta, ktorá je pre verejnosť neznáma.
Medzi Seminárom sv. Štefana a Synagógou status quo na Halenárskej ulici bola nájdená pivnica z gotických tehál s krížovou rebrovou klenbou. Výskum viedol archeológ Mgr. Andrej Žitňan. Ing. arch. Jaroslava Žufová mala na zodpovednosti historický výskum.
V priestore s obdĺžnikovým tvarom dlhým 16 metrov sú zachované klenbové nábehy zo severnej obvodovej steny, ktoré boli zároveň rozdelené na tri rovnaké polia. Tie boli oddelené murovanými oblúkmi.
Pôvodne išlo o meštiansky dom s charakterom palácovej stavby s predpokladaným datovaním vzniku do 14. storočia. Prirovnaná bola k trnavskej radnici archeológom Žitňanom.
K tejto stavbe Emília Valachovičová spomínala: „Veľkosťou a spôsobom zaklenutia sa dá prirovnať k pivnici pod Západným krídlom radnice. To je v súčasnosti pre nás najlepšie zachovaná veľká pivnica, kde sa dá dostať v rámci prehliadky Západného krídla. Veľmi podobná je ešte jedna pivnica v Trnave. Tá je pod budovou Spolku sv. Vojtecha na Radlinského 5.“
Pivnica patrí medzi jedinečné stavby v Trnave spolu s radnicou, ktorá má podobnú pivnicu. A že na tom mieste kedysi stál dom.
Trnavu neobišli tzv. Mestské legendy (Urban legends). Jedna, o ktorej vieme, hovorí o podzemnej chodbe vedúcej od Západoslovenského múzea do Bieleho kostola. Príbeh však vznikol ako prvoaprílový žart založený na pôvodných legendách o poprepájaných podzemiach. Pivnice, ktoré boli súčasťou takmer každého stredovekého domu a boli poprepájané a dalo sa medzi nimi prechádzať, čiže ide o základnú myšlienku, vďaka čomu vznikla táto legenda.
Hovorí sa o únikovej ceste vedúcej od klarisiek (Západoslovenské múzeum) až do kaštieľa v Bielom Kostole. Nejde o pravdu. V prípade hrozby nebezpečenstva bol prvý základ postaviť si obranný systém, čiže dať všetko úsilie a financie na postavenie hradieb. Tým pádom nebolo potrebné budovať takýto podzemný priestor. Tým pádom ide o Urban legendu z prvého apríla predstavenú verejnosti.
