Bol viackrát poškodený, napríklad počas protihabsburských povstaní. V súčasnosti môže hrad v krásnej prírode navštíviť ktokoľvek a užiť si príjemnú turistiku a prechádzku.
História
Hrad bol postavený na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov počas trinásteho storočia. Zaujímavosťou je, že časť vrchov, kde bol postavený, sú sopečný kryha. V rámci dôležitých rokov je potrebné spomenúť prvú písomnú zmienku pochádzajúcu z roku 1335. Napriek tomu v roku 1315 bol hrad napadnutý a poškodený Ondrejovcami. Dôležitá cesta vedúca v blízkosti hradu bola cesta vedúca do Poľska.
Latinsky písaná listina pochádzajúca z roku 1449 vieme o obnove hradu. Z listiny je známe, že stredná veža delená na 3 časti. V jej strede bola umiestnená pivnica. Tá mala spoločnú strechu s tesárovým kamenným domom.
Ako spomína portál vinne.sk: „Vo veľkej veži, zvanej aj „magna turris“ boli nad sebou tri byty, ktoré si rozdelili jednotliví majitelia hradu. Žalár, byt pred žalárom a vrchol veže zostali spoločné pre všetkých. Hradná kaplnka ani studňa sa v listine neuvádza.“
Medzi niekoľko ďalších významných rokov a udalostí môžeme zaradiť nasledujúce:
- prvá časť výstavby hradu bola známa postavením plášťového opevnenia - neskôr sa k nemu v interiéri a exteriéri postavili ďalšie budovy,
- postavená bola veža a pravdepodobne trojpriestorový palác - k nemu sa dalo dostať z nádvoria,
- rok 1335 - na hrade bolo možné nájsť palác, dve veže, starú bránu, dom a kaplnku zasvätenú sv. Margite,
- pri bližšom pohľade z opisu hradu z roku 1449 vieme o zložení hradu - veže so štyrmi podlažiami a pivnicou, temnica a 2 obytné domy,
- počas poslednej úpravy nebol hrad rozšírený z terénnych dôvodov a bolo mu zosilnené opevnenie,
- rok 1466 - počas bojov poľského panovníka Kazimíra IV. a uhorského kráľa Mateja bol hrad ťažko poškodený - začiatkom 16. storočia bol hrad opravený,
- roky 1556 až 1558 - michalovská šľachta sa pod vedením Gabriela Perényiho vzbúrili proti kráľovi Ferdinandovi I. - na hrade sa skrývali a mali tam uložené ulúpené predmety získané hlavne od kupcov prichádzajúcich na trhy a šľachticov,
- rok 1594 - hrad bol opätovne poškodený cisárskym vojskom vďaka nedostatočnej fortifikácii a posádke,
- o ďalšiu opravu sa postarali Sztárayovci - tí však v polovici 17. storočia nepohodlný hrad opustili,
- začiatok 18. storočia (rok 1711) - počas likvidácie protihabsburského povstania ho dal cisár zbúrať. Počas povstania boli michalovskí šľachtici Ján a Ladislav Pongráciovci a Imrich Sztáray na strane Františka II. Rákociho.
Do areálu bol vstup na východnej strane chránený hranolovou vežou. Na východnej časti opevnenia si obytné budovy čiastočne zachovali renesančné klenby.
V rámci zachovaných častí spomína portál muzeum.sk: „Na gotickej veži je kamenné kvádrovanie, otvory okien a dvier, ako aj časti starých omietok. V paláci sú stopy po krboch a nike, pod palácom zaklenuté pivničné priestory. Vo vonkajšom múre, ku ktorému pristavali aj hospodárske budovy je zachovaná výlevka.“
Na hrade bolo nájdených takmer 2 000 mincí v hlinenom krčahu z obdobia rokov 1858 až 1860, rôzne torzá dekoračných častí fasád, pestrofarebné renesančné kachličky, kovové kľúč a mnoho ďalšieho. Medzi objavy možno zaradiť asi dvestoročný vinič. Je možné, že ide u nás vzácnu odrodu Neuburg.
Súčasnosť
Od roku 2014 pôsobí na hrade a snaží sa o jeho opravu o.z. Zemplínsko-užská hradná cesta. Hrad je pre turistov voľne prístupný. Dostať sa tam je možné z viacerých miest. Najľahší prístup je z obce Vinné po modrej turistickej značke. Od rázcestia Pod Vinianskym hradom je potrebné pokračovať po žltej turistickej trase.
Ďalšie miesta, odkiaľ sa na hrad dá dostať, sú z Humenného po modrej turistickej značke - od rázcestia Pod Vinianskym hradom je potrebné pokračovať po žltej značke. Po žltej značke sa dá ísť z Trnavy pri Laborci a po žltej značke z Vinianskeho jazera.
Zdroje: Wikipedia, muzeum.sk, vinne.sk
