Spomenul aj niekoľko zaujímavostí ohľadom výstav, o slovenskom fotografovi Karolovi Kállayovi a čo ponúka v rámci služieb fotografom a umelcom.
V súčasnosti sa venujete umeniu v podobe výstav či už fotografií alebo obrazov. Čo bol dôvod alebo motivácia otvoriť si vlastnú galériu?
Ono je to v podstate dlhoročná prax v danom odbore. Môžem ju počítať tak, že dvadsať rokov sa venujem fotografii, výrobe fotografie, obchodu s fotografiou a v podstate vždy sme mali nejaké priestory, v ktorých sme prezentovali alebo kontrahovali fotografiu alebo grafiku. A to vždy nejakú časť istého odvetvia v umení.
Galérie máte v Trnave a v Prahe. Čo viedlo k otvoreniu galérie v Prahe? Predsa len, Praha a Trnava sú od seba pomerne dosť vzdialené.
Mal som galériu v malej synagóge v Trnave, ktorá jedného dňa musela ukončiť svoju činnosť a ukončilo mi veľa nevyužitého mentálneho priestoru v hlave, aby som sa niekde realizoval. Tak pripadala do úvahy v podstate Bratislava, Viedeň, Praha. Praha sa mi z toho zdala najpríjemnejšia. Ponúkala mi najreálnejšie podmienky k tomu, aby sme sa realizovali v galerijnom odvetví alebo výstavnom.
Stalo sa nám veľmi príjemným to, že v Českej republike z Prahy organizujeme ročne po celej Českej republike zhruba dvadsať výstav v konkurenčných galériách.
Taktiež ste organizovali výstavy v priestoroch malej synagógy v Trnave. Ktoré z nich boli najzaujímavejšie alebo najvýznamnejšie?
Myslím si, že vzhľadom k tomu, akým priestorom bola malá synagóga v Trnave, tak úplne všetky výstavy, ktoré som tam zrealizoval, považujem za významné. Ale všetko boli zvučné mená. Išlo napríklad aj o kolektívne výstavy, kde sa zúčastňovalo veľa zahraničných autorov z takmer celej Európy. Samozrejme, veľmi významná výstava bola výstava Jána Saudka, Fedora Nemca, Jindřicha Štrajta a ďalších.
Zo súčasných výstav, ktoré priebežne organizujete, ktoré boli najvýznamnejšie alebo najzaujímavejšie?
V prvom rade organizujem výstavy tým autorom, s ktorými intenzívne spolupracujem na dennej báze. Medzi nich patria napríklad Karol Kállay, Fedor Nemec, Pavel Kopp, čo je pražský významný fotograf, Ján Parkman alebo Vasiľ Stanko. Vždy sú všetky zaujímavé.
V podstate aj činnosť v Prahe sa nám uberá iným smerom, ako sme si predstavovali. Stalo sa nám veľmi príjemným to, že v Českej republike z Prahy organizujeme ročne po celej Českej republike zhruba dvadsať výstav v konkurenčných galériách. Minulý rok sme vystavovali napríklad v Prahe na Žižkovskej veži.
Napríklad vystavovali sme v Jindřivchovom Hradci. Vystavovali sme v Znojme. Vystavovali sme v Pardubiciach. Vystavovali sme v Průhoniciach na zámku. Vystavovali sme v Brne. Robili sme spoločné výstavy a lebo výstavy našich autorov, s ktorými spolupracujeme.
Ktorá z výstav celkovo vás najviac zaujala? A čím?
Ťažká otázka, lebo v podstate vystavovali sme v jednom talianskom priestore pod Pražským hradom. Je to bývalý kláštor. Tie priestory sú významné tým, že sú šesťsto, sedemsto rokov staré. Výstavy v týchto priestoroch vyzerajú fantasticky. Napríklad vystavovali sme fotografie Pavla Koppa jednej kaplnke v Znojme. Dvojposchodovej, ktorá bola dopoly zapustená do zeme, dopoly trčala hore. Fantastický priestor. Mal svojho ducha, mal genius loci. Potom tie fotografie vyzerajú veľmi dobre v takýchto priestoroch.
Čím sú charakteristickí umelci a fotografi, ktorí u vás vystavujú?
Momentálne som otvoril rok a pol až dvomi rokmi galériu v Trnave na Štefánikovej ulici číslo 5, ktorá prvý rok dominantne pôsobila ako výstavná sieň alebo výstavná galéria. Ale neprinieslo to úspech v podobe návštevnosti výstav, ktoré sme organizovali. Aj keď to bola výstava Fedora Nemca. Výstava, ktorá bola v tomto priestore, bola výstava kresieb Martina Kubalu. Tretia veľká výstava na galérii na Štefánikovej bola výstava Miloša Prekopa.
Samozrejme, tieto priestory mali určitú návštevnosť, ale činnosť sa zintenzívnila, tým, že sme nasmerovali do tejto galérie nasmerovali väčšie množstvo umelcov a činnosť sa presmerovala viac na predaj obrazov týchto umelcov. Momentálne galéria dominantnejšie pôsobí ako obchod s umením.
Sú v pláne na jar výstavy?
Určite áno. Viem, že za dva týždne máme jednu výstavu v Olomouci. To je tá Pražská galéria šlachta.gallery. To bude výstava fotografií Pavla Koppa, ktorého výhradne zastupujeme. Na Slovensku viem, že chystáme výstavu v Dome umenia v Piešťanoch. Mala by to byť výstava Jiřího Stivína, ktorého taktiež zastupujeme ako fotografa.
Pre fotografov ponúkate možnosť tlače fotografií. Môžete ich čitateľom priblížiť?
Sme jedno z troch certifikovaných pracovísk na Slovensku od firmy Hahnemuehle. Táto firma pôsobí na trhu so špeciálnymi archívnymi a grafickými papiermi už vyše päťsto rokov. Je to nemecká firma. Má pobočky po celom svete. Taktiež aj v Prahe sme ako jediná z piatich českých firiem touto spoločnosťou.
Takže v tlači fotografií sa venujeme na svetovej úrovni a dodržiavame všetky svetové a ISO štandardy. Také, ako dodržiavajú tlačiarenské firmy po celom svete. Určite sme seberovní Parížu, Viedni, Londýnu a New Yorku. Aj čo sa týka technológie, aj čo sa týka vzdelania a vyškolenia a zaškolenia. Podliehame každoročne certifikácii a kontrolám kvality od tejto firmy.
Fotografom ponúkame tlač fotografií v archívnej a muzeálnej kvalite do rozmeru až meter päťdesiat krát tri metre. Samozrejme, tlačíme aj fotografie menších rozmerov, dajme tomu formát A4. Vieme obslúžiť aj zákazníka, ktorý prinesie fotografie z dovolenky.
Chcem len podotknúť, že máme fotografie, ktoré začínajú cenou, že tá cena za fotografiu je jedno euro. To znamená - je fotografia vo formáte A5 za jedno euro v dobrej kvalite, ktorá vydrží 35 rokov, farebnú stálosť na slnečnej stene v interiéri. Bez posunu farieb.
Postupne prejdeme k vašej osobnej tvorbe. Máte obľúbený štýl alebo techniku, s ktorou rád tvoríte?
Ja osobne netvorím. Som obchodník s dominantne fotografiu, ale aj s umením, ktoré považujeme za maľované obrazy, grafiky, sochy a objekty, objekty. Takže obchodujem s umením, ale netvorím. Skôr dotváram popri archívnej tlači dizajn jednotlivým umeleckým dielam. To znamená – keď tlačím fotografiu, tak navrhujem, na aký papier pôjde, či pôjde pod sklo, či pôjde bez skla, či pas partou malou, veľkou, vymýšľame si rozmery a dizajn, rámovanie. Dotváram finálny produkt umeleckého diela. To je moja tvorba, by som povedal. V podstate manažérsky pracujem v tej brandži obchodu s umením.
Taktiež ste sa poznal so známym slovenským fotografom Karolom Kállayom. Aký bol pán Kállay ako človek?
Poznal som sa s ním veľmi dobre, bol som jeho blízky a osobný priateľ posledné veľmi dlhé obdobie. Môžem povedať, že ako človek bol stelesnením všetkých hodnôt, ktoré sú vrcholom slušnosť. To znamená – Karol Kállay bol jeden veľký intelektuál, ktorý mal rád ľudí, miloval svoju rodinu, mal veľmi veľký okruh priateľov a známych.
Pokiaľ pre niekoho niečo mohol urobiť, tak urobil nezištne. Bol to človek, ktorý spájal ľudí. Mal som to šťastie, že jedného dňa mi zavolal a povedal mi, že sa rozhodol, že budem jeho prvý a jediný galerista. Čo už bola pre mňa a je veľká pocta, lebo na tejto pozícii som ostal aj dvanásť rokov po jeho úmrtí. Takže venujem sa fotografii Karola Kállaya naďalej.
Mrzí nás, že ten čas letí tak rýchlo, že už nie je medzi nami. Ale jeho dielo ostali veľkým posolstvom do budúcnosti pre budúce generácie a takmer celý svet. Je to človek, ktorý vystavoval po celom svete pravidelne a s veľkým štýlom, takže to dielo ostalo ňom.
Medzitým spomeniem aj to, že vydal ako spoluautor minimálne päťdesiat fotografických knižných publikácií.
Ako vnímate a hodnotíte jeho tvorbu? Čím je charakteristická?
Mne osobne neprináleží hodnotiť tvorbu. Aj keď sa viem k tomu vyjadriť a môžem povedať, že tá tvorba dosiahla kvalitu svetovej fotografie. Tým, že v ťažkých časoch komunizmu a socializmu sa dokázal Karol Kállay presadiť tým, že bol o neho záujem v zahraničí.
Jeho domovskou agentúrou bola agentúra Bilderberg v Hamburger, ktorej bol aj spoluzakladateľom. To bol vlastne takmer polovicu jeho života jeho hlavný zamestnávateľ, ktorý mu dával zákazky a určoval, kam má letieť, čo má nafotiť. Bolo to len na ňom. Mal voľnú ruku. Mal všetky podmienky k tomu, aby mohol cestovať po celom svete. Ale podotýkam, že jeho domovská agentúra bola v Hamburgu, takže dlhé mesiace chodil domov iba na pár dní.
Fotografom ponúkame tlač fotografií v archívnej a muzeálnej kvalite do rozmeru až meter päťdesiat krát tri metre.
Keďže vystavujete aj súčasných autorov, ako hodnotíte ich tvorbu?
Ja mám súčasných autorov veľmi rád, lebo prinášajú do nášho súčasného života iskierku, potešenie, pocity, ktoré vyjadrujú ich diela a my to z toho všetkého vieme čítať a vnímať. To znamená, súčasní autori, je ich veľmi veľa, ale to bolo vždy veľmi veľa autorov na tú dobu, tak som až prekvapený rôznorodosťou, aké široké spektrum máme ľudí, ktorí tvoria. Samozrejme, na tom spektre sú autori profesionálni, amatérski, vzdelaní, nevzdelaní, komerční, nekomerční, študovaní, neštudovaní.
Tie ich diela sú, aspoň čo ku sa dostáva a čo si ja vyberám, sú na veľmi vysokej úrovni a, samozrejme selektujem to, aké dielo do galérie vyberieme. Pri každom diele verím, že je potenciál toho ďalšieho predaja, aby začalo robiť radosť tomu, kto sa rozhodol ho kúpiť.
Čo by ste odkázal súčasným začínajúcim fotografom a umelcom?
Aby sa nevzdávali v prvom rade. Úspech neprichádza hneď, aj keď ja sa nepovažujem za úspešného, aj keď robím na tom, čo mám rád, desaťročia. Odkázal by som im, aby sa v prvom rade nevzdávali, aby boli optimisticky naladení, aby tvorili, čo ich baví a aby nepodľahli tomu, že jeden z nich je úspešnejší a robí tie veci tak, ako robí. Aby sa neopakovali.
Môžu sa inšpirovať. V žiadnom prípade neviem sa kladne vyjadriť k tomu, keď niekto okopíruje tvorbu. Vymyslím si. V jednom štáte niekoho, kto žije desaťtisíce kilometrov od nás. Jedného dňa sa všetky informácie spoja a zistíme, že: „Aha, tento, čo je úspešný s týmto, čo tu robí, tak to už bolo pred dvadsiatimi rokmi inde.“ Takže nekopírovať, ísť svojou cestou. Byť milý, ústretový, pracovitý a tvoriť.
