ČO NEBOLO NA SME
Početná tlupa banditov obklopila ranč. Z očí im nejde nič dobré. Vodca postupuje od muža k mužovi a zapaľuje im fakle. Chystajú sa ranč vypáliť. Vzduch pretne ostrý výstrel, signál k útoku. Banditi sa rútia na koňoch k dreveným palisádam a pritom divoko strieľajú. O pár minút majú statoční obrancovia prvých mŕtvych a časť strechy už je v plameňoch. Mnohí musia pustiť zbrane a pripojiť sa k haseniu požiaru. Asi po polhodine bitky banditi prerazili bránu a zaplavili dvor. S rančom to začína vyzerať zle. Ktosi zakričí: „Indiáni!“. Na prérii pred rančom sa už zreteľne rysujú jazdci. Mnoho jazdcov. Vedie ich muž ušlachtilej, bronzovej tváre, v bezchybnom čistom oblečení. Jeho „Strieborná“ puška nikdy neminula cieľ. Veľký potlesk. Diváci jasajú. Na scéne sa objavil Winnetou, náčelník Apačov, ochranca slabých a utláčaných. Ranč je zachránený a zlí banditi porazení.
Niektoré historické pramene hovoria, že spisovateľ Karl May stvoril Winnetou podľa vzoru Geronima. Čosi tu však nesedí a to „čosi“ je čas. May vymyslel Winnetoua najneskôr okolo roku 1870 a Geronimo sa preslávil až po roku 1880. A kým prenikla jeho sláva do Európy, prešiel nejeden ďalší rok...
Apači 19. storočia pestovali kukuricu, melóny, tekvice, zbierali meskal (odtiaľ pochádza názov kmeňa Apačov Meskalerov) – išlo o rastlinu so silnými listami a červenými kvetmi, vykopávali sa biele hľuzy, ktoré sa varili a sušili - ďalej semená píniových šišiek, čerstvé bobule. Vyrábali múku z juky. Lovili zver a pili vodu z horských potokov. Žiadny Apač však nejedol ryby.
U Apačov bolo doslova raritou vidieť dvojičky. Ak sa totiž Indiánke narodili, čoskoro bolo minimálne jedno dieťa z dvojičiek zabité, pretože Apači verili, že tým na seba privolajú „zlé kúzlo“. Niekedy došlo aj k zabitiu obidvoch dvojičiek. Ak sa žene narodili dvojičky opakovane, bola zabitá aj ona.
SLÁVNI APAČSKÍ NÁČELNÍCI
Cochise, náčelník Apačov Čokonenov, hovorieval: „Je tu dosť miesta pre všetkých. Nechajte nás žiť, kde chceme a my sa staneme občanmi Spojených štátov, budeme vlastniť majetok a dodržiavať váš zákon.“ Apači sa však nemohli stať občanmi Spojených štátov, nemohli vlastniť majetok. Tento nezmysel nevedeli pochopiť. Sú azda len zvieratá, nie sú ľudia?
Cochise bojoval vytrvalo, ale nakoniec i on pochopil, že koniec je nezvratný a vzdal sa.
Jeho svokor Mangas Coloradas bol pre svoju múdrosť a činy uznávaný náčelník Apačov Bedonkohejov, ktorý tiež pochopil, že Apači nemajú šancu a usiloval o mier. Ako takmer 80 ročný bol privolaný do vojenskej pevnosti pod zámienkou mieru, vojaci ho však uväznili, celú noc ho mučili a napokon mu odsekli hlavu. Všetky jeho 3 dcéry sa vydali za náčelníkov.
Juh – Geronimov bratranec - bol svalnatý obor, vždy pripravený na boj. Napriek tomu nezomrel v boji, ale dostal infarkt. Jeho poznávacím znamením boli nielen dva metre výšky, ale i rečová vada – Juh sa zajakával. Dvoch synov mu popravili Mexičania.
Victorio sa trikrát pokúsil žiť v mieri a trikrát bol zradený. Zatrpkol a keď jeho ľud začali decimovať ovčie kiahne, naverboval vyše dvesto bojovníkov, predovšetkým Apačov Meskalerov a bojoval až do konca...
Delshay bol náčelník Apačov Tontov. Nepatril medzi príliš bojovných vodcov, viackrát sa armáde vzdal a potom zas utiekol do hôr. Vojaci neocenili, že Delshay sa napokon vzdal. Odsekli mu hlavu a pre výstrahu ostatným ju napichli na kôl v rezervácii.
Chato i Loco kedysi tiež bojovali a napokon aj oni kapitulovali.
Starý Nana – navyše chromý na jednu nohu - však bol ešte aj vo vysokom veku kedykoľvek ochotný viesť vojnu a s tlupami bojovníkov raboval a ničil na obrovskom území!
GERONIMO
Geronimo. Jednoznačne najslávnejší Apač, vojenský náčelník a šaman, symbol boja za slobodu a nezávislosť a to aj v čase, keď to už všetci Apačskí náčelníci vzdali alebo boli po smrti. Geronimo nemal strach zo smrti a boj ho neunavoval. Vždy, keď sa vojakom vzdal, tak len preto, aby sa dostal do rezervácie a zlákal na útek ďalších. Geronimo bojoval, lebo bojoval už jeho otec i dedo. Bojovali, odkedy prišli Španieli. Apači ich privítali priateľsky, ale Španieli ich unášali do otroctva. Nútili ich pracovať v baniach a tažiť vzácne kovy. Tam umierali po stovkách.
Geronimove Indiánske meno znelo „Goyathlay“ alebo „Gokhlayeh“, čo znamená „Ten, ktorý zíva“. Narodil sa na hraniciach Arizony a Nového Mexika v kmeni Apačov Bedonkohejov. Jeho otec bol z vetvy Apačov Nednijov. Neskôr tieto dve podskupiny splynuli s ďalšími, aby spoločne čelili nepriateľom a už ich volali len Čirikávovia. Vo svojom vlastnom autorizovanim životopise „Geronimo, His Own Story'“ Geronimo uvádza rok narodenia 1829 a miesto narodenia kaňon „Nodoyohn“ vo východnej Arizone. Neskôr sa v niekoľkých encyklopédiách objavil dokonca dátum narodenia 1834 a miesto narodenia pri prameňoch rieky Gila v Novom Mexiku. Presný dátum narodenia už dnes nezistíme, no väčšina znalcov Apačov sa zhoduje na rozmedzí rokov 1820 – 1825.
EPILÓG
Apačský zved v službách armády Spojených štátov ticho oddychoval pod stromom. Bola noc a hory Sierra Madre vyzerali tajomne. Bol prekvapený, keď ho niekto zrazil na zem a zakrútil mu ruky za chrbát.
„Prečo?“ – opýtal sa Geronimo.
„Moja žena a deti.... Hladujú...“ – odpovedal bez známky strachu zved. „Môžem si vyzliecť armádny kabát?“
Geronimo prikývol. Potom prudko vrazil nôž zvedovi do hrude.
