Tentokrát sa usadil v meste Abilene, ktoré patrí v tom čase medzi najrýchlejšie sa rozrastajúce na Západe. V meste bola železnica a nakladali tam obrovské množstvá dobytka, ktoré po koľajniciach viezli k odberateľom na Východe. V meste končili texaskí kovboji svoju púť, tam dostávali výplatu a tam ju aj utrácali na alkohol, hazard a prostitútky. V Abilene bola príliš veľká koncentrácia kšeftárov, skrátka pochybných živlov a z tohto zákonite vznikali problémy. Tie však nedokázal riešiť hocikto. Viacero mužov funkciu marshalla vzdalo po krátkom čase, pretože na to nestačili. Marshall Tom Smith bol dokonca zavraždený... Bol to silný chlap, ktorý nikdy nepoužíval zbraň. Mal drviacu päsť a veľký rešpekt, no bol zákerne znesený zo sveta. A tak si hviezdu pripol Divoký Bill.
V tom čase sa však v jeho živote objavil vážny handicap. Bill pomaly ale isto prichádzal o zrak. Trpel ofthalmiou, ktorú lekár označil ako následok styku s ľahkými ženami... Mal tridsaťtri rokov a musel nosiť tmavé okuliare, pretože pohľad do slnka ho dráždil. Bill videl dopredu pred seba celkom dobre, ale sťažoval sa, že pozeranie do strán mu spôsobuje bolesti. Napriek tomu bol Hickok stále ešte vo forme a predovšetkým mal status obrovskej legendy. Už len tento fakt mu v službe výdatne pomáhal. Podarilo sa mu vyriešiť zopár chúlostivých situácií, upokojoval rozvášnených bitkárov a dokonca sa úspešne postavil proti zhruba dvadsiatim chlapom, ktorí ho chceli obesiť. Smelosť Divokého Billa na nich natoľko zapôsobila, že dav, hladný po lynčovaní, sa pomaly rozišiel na všetky strany...
V Abilene musel Hickok riešiť problémy a konflikty na dennom poriadku a svoj plat stopäťdesiat dolárov si naozaj tvrdo vydrel. Stal sa z neho podozrievavý muž, chodil stredom ulice, u holiča často sedával s pištoľou v ruke a v saloone si zásadne sadal chrbtom k stene. A mal na to dôvod. Mnoho chlapov mu išlo po krku.
Ben Thompson, majiteľ saloonu a zákerný pištolník, sa rozhodol, že sa Hickoka zbaví. Marshall mu prekážal, pretože mu kazil nekalé kšefty v jeho podniku. Hoci sa Thompson údajne nikoho a ničoho nebál, na Divokého Billa si predsa len netrúfol. Svoju šancu vycítil v deň, keď sa v meste objavil osemnásťročný mladík, menom John Wesley Hardin, nechvalne známy texaský terorista. Už vtedy ho predchádzala povesť bezcitného zabijaka. Thompson sa stretol s Hardinom a všemožne ho nahováral, aby Hickoka prevŕtal guľkou.
„Tvoja povesť ťa predchádza, počul som, že to so zbraňou vieš ako nikto iný." - zaliečal sa Hardinovi.
„Povedz, čo chceš?" - priamo sa opýtal Texasan. V ruke sa hrozivo pohrával s pištoľou.
„Aby si zabil Divokého Billa."
„Prečo ho nezabiješ sám?"
„No, lebo si najlepší..." - ošíval sa Thompson. „Ja na to asi nestačím."
Hardin však odmietol. Ktovie, či mal pred rovnocenným súperom rešpekt alebo mu bol Divoký Bill proste ukradnutý, každopádne Thompson u neho nepochodil... Hickokovi však Hardin robil starosti. Nerešpektoval zákaz o nosení zbraní. A tak ho Bill pozval na panáka.
„Počuj John..." - oslovil mladíka. „Som tu marshall a nestojím o zbytočné problémy..."
„Aké problémy?"
„Asi vieš, že v meste je zákaz nosiť zbrane..."
„Áno, počul som o tom." - potvrdil ľahostajne Hardin.
Bill si nalial ďalší pohárik, prevrátil ho do seba a dolial aj Hardinovi.
„Tak by som ťa rád požiadal, aby si ich verejne nenosil."
„Budem o tom uvažovať..." - odpovedal Texasan.
„To je fajn." - prikývol spokojne Hickok. „A John. Ak by si niečo potreboval, tak... vieš, kde ma nájdeš."
Posedeli ešte chvíľu spolu v saloone, podebatili. Ktovie, ako by sa to vyvíjalo ďalej, či by Hardin nosil zbrane alebo nie. Hardin však ešte v tú noc zastrelil muža, čo údajne nadával na Texasanov. To už stopercentne vedel, že bude mať do činenia s Hickokom. Nasadol na koňa a nikdy viac sa vraj v Abilene neukázal...
Zdroj: Ladislav Švihran - Tichý chlapec z Illinoisu
