Postup belošškej civilizácie smerom na západ v druhej polovici 19. storočia neustále prudko narastal. A náčelník Gall bol jeden z naútočnejších vodcov v posledných bojoch Lakotov za slobodu a nezávislosť. Narodil sa približne v roku 1840.
Svoje meno dostal, keď ako malý chlapec - sirota - bol hladný a jedol žlč zabitého zvieraťa. Gall bol silný a urastený muž. Nepôsobil dojmom zelenáča a nechcel pre seba nijaké výhody. Vždy jednal férovo, podľa pravidiel, predovšetkým kým žil mimo rezervácie. Samozrejme, ako každý iný muž, aj on urobil chyby. Nikdy však nebol zbabelec. Gall bojoval v mnohých bitkách. Niektoré boli úspešné viac, iné menej. Vždy však stál v prvom rade a ak prehral, vedel prijať porážku. Gall mal láskavú povahu, bol obľúbený, ale ľahko sa urazil. Toto mu niekedy spôsobovalo problémy. Zriedka bojoval bez príčiny. Jedna z jeho vlastností bola schopnosť organizovať a toto zohralo veľkú úlohu pri jeho vodcovstve, keď bol dospelý muž. Problémy skúšal riešiť mnohými spôsobmi a nikdy neváhal, ak bolo treba použiť odvahu a silu. Bol aktívny v prospech všetkých od svojho skorého veku, ale nikdy nemal potrebu si dokazovať svoje schopnosti.
Do dejín sa zapísal súboj Galla s rovesníkom z kmeňa Čejenov. Volal sa Roman Nose (Zakrivený Nos) a neskôr sa tiež stal známy náčelník. Takéto priateľské zápasy boli indiánskym zvykom, keď spriatelené kmene spolu táborili. Zápas Galla a Roman Nosa vyzeral svojím nasadením ako skutočný boj a každý z nich mal veľa povzbudzujúcich priaznivcov. Po dlhom čase nakoniec Gall držal Roman Nosa nad zemou, po minúte ho pustil na zem a teda vyhral. Po boji prišla ku Gallovi matka Roman Nosa a darovala Gallovi nádherný bizóní plášť ako výraz obdivu, ako kompliment.
Táto udalosť a jej podobné začali Gallovu kariéru hrdinu, ktorý v čase problémov prevzal vedenie do svojich rúk. Gall bojoval v pamätnej bitke pri Little Big Horne a aj tam sa vyznamenal svojou statočnosťou, keď odrazil útok majora Marcusa Rena. Predtým však Renovi indiánski zvedovia z kmeňa Crow zabili Gallovi celú rodinu - 2 manželky a 3 deti.
„Moje srdce sa stalo zlým." - spomínal Gall.
V tejto bitke bol Gall zástupcom náčelníka Sitting Bulla (Sediaceho Býka) a spolu s Crazy Horsom (Šialeným Koňom) viedli útok proti Custerovi. Po bitke sa Gall presunul spolu so Sitting Bullom do Kanady, odkiaľ prišiel v roku 1881 do pevnosti Fort Peck v Montane. Napriek vládnym sľubom bola časť jeho ľudí premiestnená do pevnosti Fort Randall ako vojenskí zajatci a odtiaľ do agentúry Standing Rock. V tých časoch sa zhoršil vzťah medzi Gallom a Sitting Bullom, pretože Gall vedel byť diplomat a viac sa prispôsobil životu v rezervácii. Svojich súkmeňovcov presviedčal o nevyhnutnosti prijatia belošskej civilizácie. Známy lovec, stopár a showman Buffalo Bill pozval obidvoch do svojej cirkusovej show. Sitting Bull pozvanie prijal, Gall však odmietol so slovami: „Nie som zviera, aby som sa predvádzal pred zástupmi."
Gall sa stal obľúbencom rezervačného agenta McLaughlina a na sklonku svojho života sa stal dokonca rezervačným sudcom. Zomrel 5. decembra 1894 vo svojom dome na Oak creeku v Južnej Dakote.
Náčelník Rain In The Face sa narodil blízko ústia Cheyenne River okolo roku 1835. Jeho otec ani starý otec neboli náčelníci, ale boli dobrí lovci a usporadúvali výborné hostiny. Z matkinej strany mal niekoľko predkov, ktorí stáli za povšimnutie, ale títo mu nenechali žiadne náčelnícke dedičstvo a preto si musel Rain In The Face svoju reputáciu vytvárať sám.
Už keď bol chlapec, miloval boj. Vynikal vo všetkých chlapčenských hrách a bol na to skutočne hrdý. Mal asi 11 rokov, keď stretol so súkmeňovcami tlupu Čejenov, s ktorými boli Lakotovia priatelia, ale všetci chlapci sa pri takýchto príležitostiach radi oddávali fingovanému boju. A tak mal tú česť bojovať so starším čejenským chlapcom, nad ktorým síce zvíťazil, ale ktorý ho niekoľkokrát tvrdo udrel do tváre. V tvári sa mu objavilo množstvo kvapiek krvi, ktoré bolo vidno na miestach, kde už mal zotreté bojové pomaľovanie. Zrazu jeden s jeho priateľov vykríkol:
"Jeho nepriateľ je porazený a on má tvár postriekanú krvou ako od dažda! Dážď v tvári! Jeho meno by mohlo byť Dážď V Tvári!"
Neskôr, keď bol mladý muž, odišli bojovať s kmeňom Gros Ventres. Ukradli im niekoľko koní, ale ich majitelia sa po ne vrátili a tak Lakotovia museli bojovať o svoje životy. V tvári mal Rain In The Face bojové pomaľovanie - slnko, napoly čierne, napoly červené.
„Celý deň sme bojovali v daždi a tak moje bojové pomaľovanie bolo čiastočne zotreté a to tak, že čierna farba bola pokvapkaná červenou. A tak som bol znovu pokrstený ako Dážď V Tvári. Uvažoval som, že to meno si skutočne zaslúžim." - povedal Rain In The Face.
Rain In The Face bol veľakrát na vojnovom chodníku, ale tieto výpravy neboli nijako špeciálne úspešné, až kým jeho kmeň nezačal bojovať proti bielym mužom. Jeden z najsmelších útokov podnikli v lete 1866 na pevnosť Fort Totten v Severnej Dakote. Náčelník Sitting Bull mal väzňa z kmeňa Assiniboinov, volal sa Hohay a on velil útoku na pevnosť. Odvážny Medveď bol z nich v ten deň najstatočnejší. Neskôr bol obesený v Yanktone. Odvážny Medveď povzbudzoval Hohaya, aby zaútočil na pevnosť. On túto výzvu prijal a tak všetci zaútočili na dobre bránenú pevnosť. Rain In The Face sa pripravil na smrť. Pomaľoval sa, ako vždy pred bitkou, symbolom zatmenia slnka, napoly čiernou a napoly červenou farbou. Náhle zaznel signál do útoku.
„Odvážny Medveď mal rýchlešieho koňa, ako ja. Vojaci sa snažili dobre mieriť. Ich delá boli veľmi hlasné, ale my sme útočili. Odvážny Medveď zavýjal ako kojot pri zotmení, keď cíti krv. Vojaci začali strieľať rýchlejšie, ale niekoľkí už boli zranení." Indiáni bojovali oveľa lepšie, ako kedykoľvek predtým. Rain In The Face aj jeho kôň vyšli z tejto bitky iba z ľahkými zraneniami.
Náčelník Dážď V Tvári bojoval vo viacerých významných bitkách proti belochom, ako boli napr. Fettermanov masaker či Little Big Horn. Aj Dážď V Tvári bol jeden z tých, ktorí boli považovaní za vraha generála Custera. Ešte viac však bol Dážď V Tvári podozrivý zo zmrzačenia mŕtvoly Toma Custera. Ten ho totiž pár rokov pred Little Big Hornom dal vo vojenskej pevnosti Fort Abraham Lincoln zbičovať. A tak belosi prisudzovali zmrzačenie Toma Custera práve náčelníkovi Dážď V Tvári, ale aj týmto obvineniam sa bránil:
„Niektorí tvrdia, že som zabil Dlhý Vlas - Custera - a vyrezal srdce jeho bratovi Tomovi. Nie je to pravda. Dlhý Vlas ani jeho brata som kvôli prachu na bojisku vôbec nevidel. Videl som sotva najbližších priateľov. My bojovníci sme hneď po boji z toho miesta odišli, telá mrzačili starci a ženy."
Po bitke pri Little Big Horne odišiel Dážď V Tvári spolu so Sediacim Býkom na niekoľko rokov žiť do Kanady. V rezervácii žil od roku 1880, keď sa 31. októbra vzdal v pevnosti Fort Keogh.
Zomrel v Indiánskej rezervácii Standing Rock v Severnej Dakote 14. septembra 1905.
