Ako vznikol Bowieho nôž, o tom existuje mnoho špekulácií. Každopádne ale ide o jeden najznámejších amerických nožov. Poslúži rovnako dobre pri kempovaní, rybačke či osobnej obrane. Najvhodnejší je tvar čepele odvodený od noža Bowie. Tento nôž vstúpil do histórie v roku 1830 a preslávil ho sám jeho tvorca James Bowie. Bol to nôž s dlhšou a dostatočne ťažkou čepeľou umožňujúcou účinný sek zhora, ale tiež mierne prehnutým ostrím v štýle mačety, na chrbte a s ostrým hrotom, aby bolo možné viesť útok aj zdola nahor a využiť tak spiatočný pohyb ruky po seku. Hrot čepele bol v strede, aby bol dobre vedený a kontrolovateľný pri priamom výpade. Charakteristické znaky noža Bowie sú predovšetkým čepeľ dlhá 23 až 33 cm, široká 3,8 až 5 cm a 3 až 4,5 mm hrubá. Z ostrého, v ose umiestneného hrotu vychádza 10 až 13 cm dlhé, najčastejšie mierne prehnuté chrbtové ostrie.
Bowie zomrel 6. Marca 1836 v Alame, kde prišiel v januári, aby velil dobrovoľníckym jednotkám.
Potom ho však choroba pripútala na lôžko a čoskoro skonal.
DANIEL BOONE
Daniel Boone, známy aj pod prezývkou „Kožená pančucha", bol legendárny americký zálesák, stopár, cestovateľ, obchodník, hlavná postava mnohých westernov, stal sa predobrazom hlavných hrdinov v Cooperových románoch (Sokolie oko, Dlhá puška...).
Narodil sa 2. novembra 1734 v Oley neďaleko Readingu vo východnej Pensylvánii. Ako 12 ročný dostal od otca do daru pušku a rýchlo si s ňou potykal. Túlal sa po okolitých nedoziernych lesoch, poznával prírodu, stopoval a lovil zver. Medvede, jelene, bizóny - mladý Daniel ich skolil desiatky a desiatky.
Mladého Daniela si obľúbil indiánsky náčelník Delawarov Tammany. Všetci Indiáni však nemali Boona až v takej obľube. Bol človek, ktorý otváral dvere bielej civilizácii do indiánskych území. Bol by zrejme farmárčil vo svojom rodnom kraji naveky, keby nezasiahla ruka osudu a Boonova rodina neprišla o pozemky. A tak hľadal nové pôsobisko na území Shawneeov a Cherokeeov. So sebou priviezol príbuzných a ich príklad nasledovali ďalší osadníci. Indiáni sa samozrejme neprizerali so založenými rukami. Strhli sa kruté boje, zomierali nevinní, boli vypálené indiánske osady i belošské usadlosti. Boone však našiel v sprístupňovaní nových území zmysel života, bavilo ho objavovať nové kraje, hoci si uvedomoval, komu územie berie. Istú dobu sa cítil dokonca „vyvolený", akýsi reprezentant Kvakerských veriacich, ktorý evanjelizuje bezbožných divochov. Založil opevnenú osadu Boonesborough, ktorá sa utešene rozrastala, avšak čelila mnohým indiánskym útokom. Shawneeovia dvakrát Boona dokonca zajali, ale ten im dvakrát utiekol. To už bola však jeho odvaha a mužnosť ocenená, adoptovali ho Shawneeovia a dali mu meno Veľká Korytnačka.
Jeseň svojho života prežil Boone aktívne, ešte aj po osemdesiatke lovil a stopoval zver. Poskytoval rozhovory novinárom a spisovateľom, často však miešal fikciu so skutočnosťou a tak neskôr už poriadne ani sám nevedel, čo naozaj prežil a čo nie. Začal špekulovať s pozemkami v Kentucky, prišiel však o peniaze aj o pôdu, bol vyhnaný z kraja. Posledné roky života prežil na území kmeňa Pawneeov.
Zomrel 22. septembra 1820 v Defiance v Missouri.
Zdroje obrazkov: http://www.firstpeople.us/, http://www.ushistoryimages.com/
